Škola

Come on anatomy!

2. května 2015 v 16:40 | Letiš
Isť študovať medicínsky odbor znamená sa v prvom či druhom ročníku zaboriť do tisícok strán anatomických kníh. Výnimkou nie je ani veterina. Anatómia je disciplína krásna ale aj veľmi náročná. Teda ako pre koho. Niekto sa v tom nájde a stačí mu si len pospájať súvislosti a iní nad ňou strávia celé dva či tri semestre dňom i nocou.
Anča je vlastne prvým odborným predmetom, ktorí vás čaká v prvom roku štúdia. Dostane vás do tajov aj tých najmenších štruktúr ľudských či zvieracích tiel. Najlepšie natom je, že každá čo i len malá štruktúra má ďalších desať výbežkov, hrbolov, drsnatín, zakrivení a čo ja viem čo ešte, ktoré treba vedieť. Myslím, že porovnať humánnu a veterinárnu anatómiu sa v niektorých ohľadoch dá. Medici majú anču tri semestre, z toho ten posledný venujú hlavne lebke a mozgu. My veterinári máme anču dva semestre (mali sme tri, ale po zmene sú len dva) a viac než hlavou a mozgom (vo veterine nikto nezaplatí operáciu mozgu) sa zaberáme medzidruhovými rozdielmi. Teda uznajme, že krava vyzerá trošička inak než pes.

Zaujímalo vás ako celé vyučovanie prebieha, aká je anatómia náročná a čo čakať od skúšky.

Ako sa Letiš k štúdiu veteriny dostala

28. ledna 2015 v 16:22 | Letiš
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno malé dievčatko, ktoré milovalo prírodu a hlavne zvieratká. Malo asi tonovú zásobu plyšových koníkov, medvedíkov, psíkov..., bedňu plnú zvieracích postavičiek, zachraňovalo mravce a dážďovky z chodníka a keby na niektoré Vianoce nedostala koňa tak to by asi bola chyba v metrixe.
Ako správne tušíte to malé dievčatko som ja. Od mala som presne nevedela čím chcem byť ale vedela som, že sa to bude týkať zvierat. Minuli ma dievčenské obdobia, kedy každá chcela byť právničkou, letuškou, princeznou alebo modelkou. Bola to buď žokejka, predavačka v zverimexe, chovateľka, farmárka a napokon veterinárka. Ja som vlastne typické dievča nikdy nebola. Na jedny Vianoce som (okrem spomínaného koňa samozrejme :D) dostala moju milovanú tatrovku. Mala som zásobu autíčok, lego a plno postavičiek a hlavne zvieratiek ako inak :D Bol raz tuším pokus darovať mi bábiku či kočík, chvíľku ma to bavilo a potom skončili v prepadlisku dejín.


Jedna foto z praxe, kde sme sa boli "pozrieť" na mliečne nechcené teliatka. Bolo mi ich veľmi ľúto ale na druhú stranu, som sa zasmiala ako ma oblizovali a boli radi za každý kontakt. Týmto ďakujem za super foto spolužiačke Lenke :)
 
 

Reklama