Skogen

Každý plač, začne slzou...

26. září 2010 v 14:38 | Letície
Utekala, nevedela však kam. Ďaleko od toho všetkého, ďaleko od všetkých o ktorých si myslela že sú priatelia. Kamienky sa jej štipľavo zarývali do nôh, ale neprestávala utekať. Všetci ju zradili, opustili a vysmiali, len preto že je iná. Iná ako ostatné dievčatá...Prečo jej to urobili? Nikdy nikomu nepovedala nič zlé, mala každodenné dievčenské problémy a radosti len im prestala byť dobrá, len pretože je iná. Iná v čom? Má 12 rokov a nemaľuje sa, neoblieka podľa najnovšej módy ani nepotrebuje každý týždeň iného chalana, tisíce voňaviek a prehýrené noci plné alkoholu na diskotékach. Ale jej priateľky mali iný názor. Bola staromódna a kazila im povesť.
Staromódna v čom? V tom že má rada prírodu, rada hraje na klavír a kreslí. Nechápe čo ľudia vidia na alkohole a vôbec nechápe ako dievča môže meniť chlapcov. Bola presvedčená že tam niekde na ňu čaká princ. Aj keby na hnedom koni. Bude ju mať rád takú aká je celý život. Bude šťastná aj bez šminiek a značkových hadier.

Takéto prípady vídavam na našich uliciach až priveľmi často. Mladé dievčatá v mladom veku chcú zo seba robiť čo niesu. Nagelbiť na seba kilo make-upu len preto že to vidia na mame a v reklame. Vyobliekať sa ako kamošky z E55 a popritom mať 140 cm, útlu postavu tváričku ako najnovšia barbie.
Prečo sa ukracujú o najkrajší bezstarostný vek. Ničia si vlasy farbami a chvália sa ako boli v piatok ožraté. A popri tom museli byť o ôsmej doma. Včera som bola v jednom meste pri našom a čo som tam videla mňa doslova zhrozilo. Baby mohli mať od 10-12 rokov. Preperoxidované vlasy, polepené mihalnice, obočie ako večerníček, sukne že im bolo vidieť do žalúdka. Ja som v ich veku chodila v tom čo mi mama prikázala. Hrala som sa v piesku pred činžiakom...
Týmto článkom nechcem dané dievčatá urážať, len donútiť zamysleť. Ničiť sa len preto, že nie sú spokojné so svojím vekom. Veď im nič neutečie, všetko na nich ešte len čaká a týmto si to len ničia.

Je trištvrte na jeseň

24. září 2010 v 17:17 | Letície
Už ako som sa zmienila v denníku, tak sme na slohu dostali rôzne témy na ktoré máme vytvoriť príbeh. Na príbehy veľmi nie som. Téma Trištvrte na jeseň má byť spracovaná umeleckou formou. Mňa však napadlo ju spracovať svojsky a vtipne.

Nádej na budúci život...

23. září 2010 v 17:29 | Letície
Ako každý týždeň aj tentokrát sa zamyslím nad témou týždňa, tak čo mi napadne pod slovom nádej?
Hneď prvé mi napadlo Nádej zomiera posledná? Hej! Ale to napadne azda každého. Alebo nádej na lepšie zajtrajšky? To už je predsa trochu iná téma.
Chcela by som sa zaoberať lepšími zajtrajškami čiže prechodom na druhý svet alebo druhý život.
Máme nádej na znovunarodenie, prevtelenie alebo odchod do "raja" ?

Ľudský spánok, alebo túžba?

13. září 2010 v 21:21 | Letície
Presne toto sa schováva pod pojmom sen. Každý to chápe trochu inak, niekto berie sen ako svoju túžbu, cieľ niečo dosiahnuť a niekto sen v spánku.

Tajomstvo prvého dojmu

9. září 2010 v 20:30 | Letície
Tajomstvo prvého dojmu
Neviem či ste sa už niekto zamýšľali nad tým, čo na vás zapôsobí ked na ulici vidíte neznámu osobu. Čo je dôležité aby mala, resp. aby nemala, aby ste sa na ňu usmiali alebo zoznámili. Pre niektorých je prvý dojem veľmi dôležitý. Tí čo hovoria, že nie sú "povrchný" a prvý dojem je pre nich nepodstatný klame :-)
 
 

Reklama