Skogen

Kúzlo osobnosti

25. ledna 2016 v 11:44 | Letiš
Je vám povedomé, keď si poviete, že to nejde alebo sa to nedá. Vždy sa nájde nejaký idiot, ktorý to, možno nevedomky, zmákne. Dokázať sa dá všetko načo si pomyslíte, len treba naozaj chcieť a priložiť ruku k dielu.
Nikdy som nebola zvlášť obľúbená. Nebola som pekná, komunikatívna, neobliekala som sa podľa najnovšej módy a nemala moderné sny a koníčky. Bola som úplne obyčajná (až na hudbu :D) bavilo ma čítať, maľovať a rôzne tvoriť, byť zahrabaná vo svojich myšlienkach než riešiť babské problémy. Nikdy som nemala veľa priateľov, pretože by so mnou asi nikto viac než pol hodiny nevydržal :D (skús a uvidíš). Ale mala som sny, ktorých som sa nemienila vzdať. Veru porobila som aj pár vecí, ktoré ma s odstupom času veľmi mrzia, ale malo to tak byť. Lebo ak by to tak nebolo, dnes nie som tým kým som.

Každá osobnosť má dve polovice

Doba plastová

24. září 2015 v 18:57 | Letiš
Sáčky, téglity, PET-fľaše, balenia, igelity, fólie, krabičky, blistry, dokonca aj nábytok či iný spotrebný tovar. Uvedomujete si, koľko plastu je všade okolo nás? Viete si predstaviť ísť na nákup a nedať si do sáčku rožky či jablká, nekúpiť si mäso vo fólii či téglik jogurtu?
Odvtedy čo som prešla na vegánstvo, riešim okrem jedla aj iné veci, ktorými by som mohla napomôcť k ešte etickejšiemu správaniu sa k našej planéte. Jednou z nich je plast všade okolo nás, nie nadarmo sa tejto dobe hovorí doba plastová.
Plast je lacný, ľahko vyrobiteľný, odolný avšak v prírode takmer nerozložiteľný. Je z istej miery recyklovateľný, ale poznám veľmi málo domácností, čo uvedomele triedia odpad. Hlavne keď vyhadzujú obaly či fólie od jedla.
K tomuto článku ma inšpirovala jedna reportáž, ktorú som pri mojom minimálnom sledovaní TV bedne zhliadla v nemenovanej televízii. Vraj niekde v Nemecku existuje obchod, ktorý produkuje 0% odpadu. Ľudia čo v ňom nakupujú, tam nenájdu nič balené. Všetko je v dávkovačoch, z ktorých si ľudia naberú do vlastných prinesených buď látkových alebo papierových sáčkov, vodu či iný nápoj si čapujú do svojich nádob, atď. Spolu pochopiteľne, že existujú ľudia, čo do takýchto obchodov chodia nakupovať. Ukázali tam jednu pani, ktorá sa rozhodla zbaviť všetkého, čo by produkovalo odpad a darilo sa jej to výborne. Vyhádzala všetku možnú kozmetiku a zadovážila si prírodnú v obnoviteľných obaloch, potraviny mala naukladané v sklenených alebo iných znovupoužiteľných dózach.

Lemra líná

18. března 2015 v 21:41 | Letiš
Čauky! Tak som tu zas so svojími mňaukami do vetra. Nechcejte rozumieť mojím divným umeleckým vyjadrovacím prostriedkom (ak sa to tak dá nazvať), ale ako iste viete každoročne si dávam motivačné predsavzatia medzi ktorými bola mimo iného aj zmena stravovania, ktorú som úspešne pokorila. Teraz prichádza čas na tú najhoršiu časť predsavzatí, ktoré som si dala aby som ich predsa splnila. Bojovník sa nevzdáva a ja idem po tom. O akú veľkú vec teda ide?

Year resuming II

31. prosince 2014 v 14:37 | Letiš
Zas a znova tu máme Silvestra a tým aj koniec jedného a začiatok nového roka. Ajkeď tento blog funguje striedavo oblačno už pár rokov s Year resuming som začala minulý rok. Prečítala som si čo som o sebe a o roku 2013 napísala minulý rok, aké som si dala predsavzatia a uvedomila si, že sa mi podarilo vačšinu z nich splniť. Ale pekne po poriadku.
Dúfam, že Silvestrom a Novým rokom celá táto sviatočná torutúra skončí. Stále len niečo žeriete (ajkeď vegánske :D), pijete (áno, dosť veľa), stretávate sa s ľuďmi a chodíte spávať o pol piatej ráno. Na jednu stranu pekné ale na tú druhú na mňa ako lenivého človeka, čo má rád svoju pohodičku trošku príliš :D
Rok 2014 bol pekný. Podarilo sa mi ukončiť prvý a druhý semester na výške, bola som na Obscene a na pár iných super koncíkoch, naučila som sa základnú manipuláciu s koňom, mala ružové vlasy a konečne mi dorástli na zadok (ajkeď pojdu čo nevidieť zas dolu), mala som fajn brigádu, začala s vegánstvom a celkovo ho strávila s ľuďmi mojmu srdcu blízkymi. Čo sa týka zvieratiek tak, ma opustili moje dve princezné Lilith a Maggie, ale zase mi srdiečko zahriali Sansarka s Čokotou. Mať potkaníky nesie veĺké obete ale na druhú stranu som sa ešte s tak super kontaktným zvieratkom nestretla. Taktiež nám pribudol Evžen do nášho kráľovstva, zatiaľ sa mu darí, rastie tak dúfame, že tu s nami pobudne ešte aspoň dve desiatky rokov.Terinke sme zariadili nové terárium,v ktorom je ako kráľovná a skvelo nám doladilo interiér nášho nafukovacieho jednoizbáku.

Green life

27. srpna 2014 v 10:31 | Letiš
Už dlho mi v mojom živote niečo chýbalo. A myslím, že som to práve našla. Odhodlávala som sa k tomu veľmi dlho, ak si pamätáte výpis predsavzatí bolo jedným z nich. Prišlo to potichu, z čista jasna som si jedno ráno povedala dosť. Hovorím o zmene stravovania, teda vylúčila som mäso a akékoľvek výrobky z neho. Poviem vám, že mi vôbec nechýba a pri pohľade naň sa mi začína dvíhať žalúdok. Nie je to móda, ani krátkodobá záležitosť. Cítim, že sa to stáva mojou súčasťou. Ani neviem prečo tak náhle. Možno tým, že som sa mäsa jednoducho prejedla.

Prečo sa všetci musia stále opičiť?

29. července 2014 v 11:44 | Letiš
Ako všetci viete v najbližšej dobe sa za ťažko vyrobené peniaze chystám na kérku (dokonca už mám vymyslenú aj druhú ale o tom inokedy :D). Ajkeď motív mám už dávno, nedá mi to neprechádzať si stránky s tetovaniami, tetovacie štúdiá a inšpirovať sa. Pozerať fóra a žasnúť nad originalitou niektorých tetovaní až nato, že niektoré nie sú tak originálne ako sa na prvý pohľad zdá. Asi pred týždňom som na jedno také narazila. Fotku sem dávať nebudem, len opíšem danú situáciu. Potetovaný chrbát nejakej nemenovanej Slovenky. Všetci žasli nad tým, že tú kérku poznajú, že je úžasná a nevedeli, že patrí dievčine od nás. Až nato, že o pár dní sa tam vyskytol odkaz na dievča, ktoré tú kérku malo ako prvé. Skoro identická práca avšak na dievčati niekde zo zahraničia. Čo z toho vyplýva? Naozaj nechápem a nikdy nepochopím, ako sa ľudia môžu stále po niekom opičiť a už vôbec nepochopím prečo kérky?

Inšpiratívna Monami (:

Psychical/physical beauty

10. ledna 2014 v 18:02 | Letície
Včera ma dostal/šokoval tento článok -> Odkaz
A donútilo ma zamyslieť sa nad dnešným chápaním krásy. Ako može niekto niekoho nazvať škaredým? Aká je hranica medzi krásou a "škaredosťou", alebo je fyzická krása vlastne všetko?

TO DO list

2. ledna 2014 v 17:30 | Letície
S príchodom Nového roka prichádzajú aj predsavzatia a túžby. Inak na tom nie som ani ja, ale s jedným rozdielom - nechcem si dávať predsavzatia, pretože dobre viem, že ich nevyplním. Chcem si zostaviť zoznam vecí, ktoré chcem v tomto roku aspoň čiastočne dosiahnuť. Viem, že všetko mi určite nevyjde, nato som príliš lenivá ale za pokus to stojí :)

My To do list 2014


Year resuming

31. prosince 2013 v 13:12 | Letície
Niečo sa končí a nové sa začína!
Dnešným dňom ako všetci viete, končí rok 2013. Miesto napchávania sa chlebíčkami a "ničnerobenia" si chcem celý tento rok zrekapitulovať. Musím ho hodnotiť ako doteraz najlepší rok. Udialo sa toho mnoho a pravideľní čitatelia to všetko vedia. Ale postupne :)
  • začala som sama seba vnímať inak, začala som si viac veriť a skladať dokopy roztrúsené sebavedomie
  • začala som veriť sama v seba, že som schopná niečo dokázať
  • zmaturovala som, presne tak ako som chcela
  • dostala som sa na vysnívanú školu
  • máme nového člena rodiny, naše malé zajtra už 5 mesačné dieťatko - Bublinku
  • čím ďalej tým viac verím v silu pozitívneho myslenia, lebo vďaka nej mám to čo mám
  • s mužom zajtra oslávime 4. výročie a vďaka nemu je všetko také aké je
  • postupne si idealizujem budúcnosť a viem, čo od života chcem ajkeby mi škola z nejakého dovodu nevyšla
Všetkým Vám ďakujem za prejavenú dôveru a teším sa na Vás v roku 2014!
Čochvíľa vás tu bude 50 000! :)

Metal music dnešnej doby

5. září 2013 v 18:17 | Letície
Ahojte drahoušci, dneska ma doviedlo k zamysleniu viacero vecí. Len upozorňujem, že fakt nechcem týmto článkom nikoho uraziť ani rýpať. Ide čisto o konštatovanie, nemusíte to čítať ak nechcete.
Väčšina mladých ľudí sa oblieka podľa toho čo je v móde, tým pádom sa zaraďujú do určitej skupiny ľudí. Čoraz viac vídam na ulici mladé baby oblečené do krajok, čiernej, vybíjanej dokonca som už videla v reťazcoch H&M či NY "kanady". Vídam na ulici ľudí čo majú jedno Slipknot/Green day či Linkin park tričko, pár kovových "doplnkov" a považuju sa za členov metalovej kultúry.
Ale čoby povedali nato, keby im ukážem tento obrázok?

Hapy valentine´s day....WTF?

14. února 2013 v 15:35 | Letície
Moji drahí, milí, milovaní je tu ten najružovejší deň v roku, paradoxne vo februári, kedy je vonku snáď meter snehu. Neviem, prečo z toho všetci robia také poviky, je pekné keď si niekto spomenie na toho druhého či už z lásky alebo priateľstva, ale musí sa to robiť takto "nútene"? Ako k tomu prídu tí, čo nemajú polovičku? Budú zdepkárene sedieť doma a myslieť na tých, ktorí sú tak šialene zaláskovaní, lebo si minulý týždeň našli frajerku či frajera. Och...škoda reči.
Ja dnešný deň trávim úplne rovnako ako všetky ostatné. Síce mi to nedalo, keď som bola v Tescu nekúpiť si raffaelko pre seba :D a keď už som ho mala v košíku hovorím si, že nebudem sobec a vzala som aj mamine aj Peťovi. Je to síce pekné keď si človek na toho druhého spomenie, ale ajtak mi to všetko príde také vyumelkované.
Tak si užite dnešný deň či už z niekým alebo aj sami. Upokojím vás ja budem dnes ako aj zajtra sama, takže nejaké ovácie okolo tohto nezmyslu nejako neprežívam. Nie je nad to potešiť samého seba, keď už sú dnes tie raffaelka či mini milky také lacné :D

Ja som to a ja som tamto

7. ledna 2013 v 18:39 | Letície
Deň čo deň sa stretávam s tvrdeniami ja som goth (samozrejme to tak nepovedia ale ja som gotik) alebo punker, metalista, rocker a podobne. Zaujímavé je, že sa tieto škatuľky používajú hlavne pri týchto extrémnejších žánroch, alebo dobre teda štýloch kam možeme zaradiť emo, scene či iné podobné. "Obyčajní" ľudia takéto problémy neriešia a oblečú sa ako chcú a počúvajú si všelijakú hudbu. Nikomu jeho zaradenie neberiem, nech si každý robí ako chce a podľa svojho uváženia. Len mi príde zvláštne sa striktne riadiť podľa nejakých pravidel určitého "štýlu". Kam by som sa zaradila ja?

Lunárny kalendár na 29.12.

29. prosince 2011 v 11:45 | Letície

Lunárny kalendár na 29.12.2011

Prvý kosák

4-dňový Mesiac, osvetlených 24%

Posledný nov nastal: 24.12.2011 19:08
Najbližší spln bude: 09.01.2012 08:32

Luna prechádza do nasledujúceho znamenia 31.12.2011 10:45

Botky, boty, botičky

27. října 2011 v 18:38 | Letície
Ide zima a moje trojročné steelky sú už v dosť dezolátnom stave. Mám síce ešte polobotky, ale tie sa do snehu akosi nehodia. Lodičky či opätky si kúpim až na jar a nejaké nebezpečné Deichmann dvojmesačné čižmy si kupovať nemienim. A teraz nastáva ten problém. Aké topánočky si kúpiť? Hej, slovo topánočky je dosť zvláštny výraz ale nechajme to tak. Našla som celkom cenovo dostupné, ALE neviem akú značku ( Knightsbridge, Gepard, DTT..) alebo dokonca nejaké iné. A keď už by som aj natrafila na kvalitnú značku, neviem veľkosť. Momentálne mám 10 dierkové a chcem vyššie. 15 či 20? Hm, ako sa poznám som lenivá zaviazať si aj tieto :-D Máte niekto z vás skúsenosti s podobnými záležitosťami? Ďakujem za každú radu.

Knightsbridge 14 dierok

DTT 14 dierok

Ženskosť z ulíc úplne vymizla

4. srpna 2011 v 16:54 | Letície
A tak raz ráno som si vyšla do úlíc nášho "veľkomesta". Na sebe som nemala nič extra poburujúce ani provokujúce, ako je u mňa zvykom. Obliekla som sa celkom podľa môjho vkusu normálne. Čierna sukna nad kotníky lemovaná čipkou, vzorované pančucháče, fialová košieľka a korzet pod prsia, tentokrát som vynechala kanady, keďže by sa k tomuto absolútne nehodili. Musím priznať, že ich nosím čoraz menej a to som kedysi prisahala že ich nedám z nôh. Hej začína sa mi páčiť "ženskejšia obuv" ako nejaké jednoduché lodičky, alebo balerínky. A tak som sa vybrala na nákupy.

Všetko hrozné raz musí skončiť

13. června 2011 v 15:28 | Letície
Ten titulok berte prosím z nadhľadom :-D Myslela som ním školu a len obrazne som popísala koniec ďalšieho školského roka. Už len dva týždne nás delia od prázdnin. Už len dva týždne a budem sa doma nudiť a zároveň tešiť, že nič nemusím. Ostane mi kopec času na čítanie, mám v pláne sa naučiť šiť jednoduché strihy a pozrieť sa na kopec miest. Taktiež je predomnou prvé festivalové leto, kopec stanovačiek a neobjavených hradov, rodinné Chorvátsko a ďalšie spontánne akcie. Ale späť ku škole. Známky sa budú uzatvárať síce až o týždeň, ale už dnes vidím ako to približne víde. Dnes ma potešila najmä fyzika. Dvoječka mi urobila vážne radosť. Ostatné predmety sú v rámci normy, akurát ma sklamala dvojka s chémie. No čo nie je každý dokonalý a nemôžme všetci všetko vedieť :-) Ani len nemôžem uveriť, že už dva roky som na tejto škole, s týmito ľudmi a profesormi. Utieklo to ako voda a je to koniec ďalšieho školského roku. Som zvedavá čo mi prinesie ďalší. Oproti minulému roku sa každý z nás určitým spôsobom zmenil. Či už zvonka alebo zvnútra. A kdo by mal záujem pod perexom nájde koncoročnú fotku. Keď sa lepšie pozriete, a myslím že sa ani nemusíte lepšie pozerať, všimnete si, že tam absolútne nezapadám :-D Ako obvikle :-D

Problematika novodobých veštcov

21. dubna 2011 v 12:33 | Letície
Wise woman, česky vědma a slovensky veštica. Je možné aby sa v dnešnej dobe verilo niečomu takému? Čo zvyčajne vedie ľudí k tomu, aby navštívili vedmy a čo im to dá do života?
V minulosti často upaľované za "zlé predpovede" a spoločnosťou odsudzované nepriateľky kresťanských ideí sú dnes veľmi obľúbené medzi ľudmi. Niektorí sami tvrdia, že čo sa má stať sa stane a nejaká tetka s exotickým menom im to neuľahčí. Iní tí zasnenejší a poverčivejší navštevujú kartárky, vedmy a iné pravideľne a nechávajú si poradiť, kam ďalej vo svojich životných cestách. Sama neviem, aký názor by som si nato vytvorila. Verím v nadprirodzeno a verím v to, že niektorí ľudia sú niečo viac ako my ostatní. Vedia vnímať svet inak. Avšak ako racionálne zmýšľajúcemu človeku mi to príde trocha padnuté na hlavu. Prečo to vlastne rozoberám? Moja známa nedávno jednu takú vedmu navštívila a poznám pár ďalších, ktoré k nej chodia pravideľne. A div sa svete predpovede sa im plnia. Možno tomu miestami aj začínam veriť, ale nejak mi to nejde dokopy. Verím, vždy tam je však nejaké to ale. Keď sa pozriem do zvyšku socovej kávy, vidím len kopu nechutného socu. Avšak vedma mi z toho prečíta čo bolo (to je naozaj zaujímavé, keď ma vidí prvýkrát v živote a vie čo sa mi v minulosti stalo), čo je momentálne a čo bude. Opíše mi situáciu v ktorej sa momentálne nachádzam, opíše mojich známych a povie mi kto má so mnou aký úmysel. Čo si o tom myslíte vy? Verili by ste niečomu takému? :-)

Fanúšikovia prírodného metalu

10. ledna 2011 v 12:11 | Letície
A zas ma moje dúmanie donútilo prispieť do tejto sťažovacej rubriky. Možno z nadpisu nie je hneď zrejmé kam tým mierim, ale na ozrejmenie situácie stačí jedna veta. Pagan metalisti a hudobné festivaly. Možno vám ktorý sa v tejto "brandži" pohybujete to ani nepríde, ale mňa len tak za podnetu jedného názoru napadlo že je to predsa len tak. Naši drahí fanúšikovia prírodného metalu všade ,či už na spoločenských podujatiach, v hospode alebo doma, hlásajú že sú milovníkmi prírody, božstiev, dali by život za svoju vlasť a podobné žvásty a popritom si tak strašne kakajú do papuľky.

Kračúň

21. prosince 2010 v 18:29 | Letície

Sviatok úmrtia starého a narodenia nového slnka

21.-22.12. - Zimný slnokrat - Kračúň

Kračúň, čiže Vianoce sú starým sviatkom pohanov. Je to oslava slnovratu, odkedy sa začínajú dni predlžovať. Aj názov Vianoce hovorí o tom, že v tomto období je viac noci. Je až neuveriteľné, že napriek snahe kresťanov nahradiť význam Vianoc inou udalosťou, sme si my Slovania uchovali pôvodný názov. Ak by sme im nechali zmeniť názov, volali by sa asi Kristusoviny.
Slnečné sviatky boli zväčša najbúrlivejšími výročnými sviatkami v roku. Zimný slnovrat bol čas, keď Slovania oslavovali návrat Slnka (vedeli pomerne presne vypočítať, kedy je Slnko najďalej). Vtedy chodili po domoch, nosili slnečný symbol (kolovrat) alebo figúrku nového, mladého slnečného boha.

Fantázia vs. realita

20. prosince 2010 v 17:01 | Letície
fgb
Dnes sme sa na prvej hodine biológie nudili a keďže to bola posledná hodina pred Vianocami rozhodli sme sa pozerať film. Bolo na výber s viacerých filmov. Spolužiaci boli za komédiu a profka schválne vybrala dokument. Hneď na začiatku filmu položili otázku: Čo je to realita? Naše každodenné vnímanie okolitého sveta? Alebo výmysly našej bujnej fantázie. Odpovedí je veľa a ani jedna nie je dokázaná. Mozog každú sekundu prijme milióny informácií a spracuje len niekoľko z nich, ktoré sú reálne možné. Prečo žijeme stereotypne a vyberáme stálel tie isté smery, keď máme okolo seba neskutočné množstvo možností. Ľudia sú ale konzervatívny. Bez toho aby fyzicky vnímali, podvedome si vyberajú tie isté veci. Obliekajú sa stále rovnako, ikeď je široké spektrum šatstva. Vyhľadávajú si rovnaké typy partnerov, robia stále rovnaké veci a ich život sa odohráva stále rovnako, ajkeď si to neuvedomujú. Vnímame len reálne veci. Čo je potom vlastne nereálne? To čo nevidíme, tomu čomu by sme asi ťažko pochopili. V tom filme vysvetlovali rôzne situácie, ktoré človek nevníma pretože niesú reálne možné avšak pri iných okolnostiach áno. Rozoznávame dva typy videnia. Videnie zrakom, prostredníctvom očí a mozgové videnie. Jedno je závislé od druhého ajkeď jedno druhé oklamáva. Film bol veľmi zložitý na porozumenie. Pobrala som z ňoho veľmi málo. Môj názor je, žeby také niečo mali premietať absolventom vysokých škôl kvantovej fyziky a nie mozočkom druhákov gymnázia.

Proti prírode ľudský mozog nič nezmôže

6. prosince 2010 v 21:08 | Letície
Poznáte to. Všade v správach sa na vás hrnú informácie o živelných pohromách. Tu boli horúčavy 56°, tam horelo, hentam sa vyliala rieka, dovalil sa hurikán či dokonca ako práve teraz dorazí zima o teplotách -23°.
Áno, taká je realita keď sa naša matička príroda naserie, nato všetko čo jej tu my drahocený ľudia robíme bez toho aby sme si to uvedomovali.

Cítim sa ako na jar

15. listopadu 2010 v 14:51 | Letície
dskfns
Myslím, že viacerý mi dáte za pravdu ale naozaj sa cítim ako v apríly. Chvíľu zima max. 5° a chvíľu teplo okolo 20°. Dnes keď som šla zo školy len v svetríku som si hovorila, že ten svet sa naozaj zbláznil. Mimo to, že nenávidím pondelky tak aj skrz to počasie. Ale vôbec si nesťažujem. Zimu nemám veľmi v láske. Nedá sa vlastne nič robiť. Maximálne lyžovať a na pár sekúnd premrzmnutý prebehnúť do tepla. Lyžovať neviem a vyhľadávam teplo kde sa dá. Jediné čo mám na zime rada je sneh. Možno ste si mysleli, že Vianoce. Tie ja zase nemám v láske. Niežeby som rada nedostávala padárky, ale neznášam ten zhon, stres. V budúcnosti sa na Vianoce asi vyprdnem. Ale, aby moje deti nemali hlúpe otázky, prečo nemáme stromček, pečivo a kto je ježiško. Radšej nejaké provizorné urobím. Ale naozaj maximálne provizorné. Čo sa týka toho snehu. Je nádherný keď padá, keď je čerstvo napadaný a dá sa z neho tvarovať, ale po týždni sneženia a mrazu, mi zľadovatelý sneh ide dosť na nervy. Nielen že moje glády nemajú protišmykovú podrážku (musela by som si kúpiť železničiarske alebo policajné:-D) ale keď už spadnem tak si pri najlepším nabijem riť:-D. Asi toľko k mojej láske k zime. Kedysi som zimu milovala. Keď som mohla tancovať s rozpustenými vlasmi v padajúcom a chrúmať botami po čerstvom snehu. Ale za posledný rok, kedy jar prišla snáď na konci mája sa mi zhnusila. Zatiaľ čo pozriem von, vidím akurát tak teplomer s hodnotou 15°, slnko a šantiace deti. Vôbec mi nepríde, že je práve november.

Smrť

9. listopadu 2010 v 18:40 | Letície
Asi každý zdravo zmýšľajúci človek sa niekedy zamyslel nad smrťou a svojou existenciou. Každého jedného z nás smrtelníkov zaujíma, čo bude keď príde náš čas.
Smrť je našou súčasťou od doby vzniku vesmíru a sveta. Každý živý tvor má obmedzené bytie. Či už u jednoduchého jednobunkovca alebo muchy, ktorá žije dva dni až po niektoré druhy stromov, ktoré sa môžu dožiť až tisícky rokov. Chcem sa teraz zamerať na nás, ľudí. Priemerný život, každého človeka trvá okolo 60-70 rokov. Niekedy viac, niekedy menej. Záleží to od genetickej preddispozície alebo životného štýlu. Niektorí ľudia si život nevážia a je im jedno čo bude, lebo o tom prosto už nebudú vedieť. Preto sa celý život prepchávajú, drogujú, fajčia a hovoria, že život máme len jeden. Áno, máme, ale prečo si ho nespríjemniť a prežiť ho čo najkrajšie.

Total brainwashing, alebo Vianoce prichádzajú

1. listopadu 2010 v 12:11 | Letície
Dnes už je 1. novembra a tým sa začína zhon za Vianocami. Všetci sa začnú stresovať, že už majú len mesiac a pol na nakúpenie darčekov pre všetkých svojich blízkych, na vyumývanie celého domu a nakúpenie všetkého potrebného na tieto sviatky "plných pohody".
V Tescu za začínajú predávať vianočné ozdoby, pozlátka na stromček. Nákupné cestrá sú ovešané blikačkami a televízie plné vianočných reklám.
Práve k tým reklamám mám výhrady. Asi od polovice októbra na slovensku bežia reklamy mobilných operátorov. Či už o malej vianočke alebo o černoškovi, ktorý prišiel na vianoce na slovensko. Áno, keď to vidím párkrát denne ani mi to tak nevadí. Ba dokonca je to aj milé. Ale ak to v jednej reklamnej pauze ide trikrát, tak to vie liezť poriadne na nervy. Kopa gýčového umelého snehu, ľudia naobliekaní ako na sibíri a banda debilov ukazujúcich, že práve ich paušál alebo telefón je ten najlepší. K tomu vám samozrejme pribalia internet a notebook za euro. Veď zoberte si.
bukekela
Zdroj obrázka


Áno, verím tomu že každý chce na sviatoch radosti a pokoja zbohatnúť. Ale mohli počkať aspoň do polovice novembra. No hej, taký je biznis a doplatia nato chudáci obyčajný ľudia...

31.10. Samhain

30. října 2010 v 23:53 | Letície
Dňa 31.10. každý Američan, Angličan a Írčan (možno aj iné krajiny, ktoré podľahli trendu), oslavuje jeden stupidný detinský sviatok Halloween. Stupidný len preto, že deti sa preoblečú za strašidlá a chodia po domoch pýtajúc cukríky so známou frázou "Trick or treat". Rodičia vyzdobia dom podľa poslednej módy v duchu vyrezávaných tekvíc, smrtiek a iných "ozdôbok". Tento sviatok prebrali aj kresťania a pomenovali ho Predvečer všetkých svätých. Pritom len hŕstka z nich vie, odkiaľ tento zvyk pochádza a čo je jeho účelom.
Zdroj obrázka

Eventyr

6. října 2010 v 21:05 | Letície
love
Dlhé čierne vlasy jej poletovali vo vetre. Zdvihla zrak. Jej tvár ako porcelánová bábika vykúzlila nádherný úsmev. Nádherné jasné zelené mačacie oči sa ligotali v kropajách sĺz. Boli to slzy šťastia. Kotúľali sa jej pehami, dolu tvárou. Jej milý sa vrátil z vojny. Živý a zdravý, bez jediného škrabanca. Nohy jej zmeraveli. Nevidela ho niekoľko rokov, ale ani za tú dobu nemyslela na iného. Bola nádherná a v meste mala desiatky nápadníkov. Jej srdce však patrilo iba jemu. Už od jej ôsmich rokov, keď sa hrávali v miestnom parku. Bol jej prvá a posledná láska. Usmial sa. Ten úsmev poznala ako žiadny iný.

Keď list odfúkne vietor

5. října 2010 v 15:25 | Letície
When the autumn comes, sa spieva v jednej skladbe od Orkristu. Čo si pod týmto každý predstaví?
Keď sa povie jeseň, predstavím si lístie zafarbené všetkými rôznymi teplými farbami, sychravé chladné počasie a hlavne melancholickú náladu. Kto by sa už tešil zo života v tak chladný a pochmurný deň. Jarná únava je podľa mňa blbosť. Jesenná únava má predsa len iné opodstatnenie. Už len keď sa pozriem z okna. Zamračené, po slniečku ani chýru ani slichu a vietor sa preteká o dušu. Kvapky dažďa lietajú sem a tam a ešte k tomu aj ten príšerný skok z leta do zimy. Brrr...Jeseň ako ročné obdobie neznášam. Neviem ako sa mám obliecť. Keď sa poriadne oblečiem je mi teplo, keď sa málo oblečiem je mi zima. Nemám chuť na nič, celý deň by som prespala jak maco. Dni utekajú ako o závod ani sa nezobudím a už aj je opäť noc. Asi takto u mňa vyzerá takzvaná jeseň. Jeseň nemám rada aj pretože začína škola. Nával stresu, veľa písania a snaha nachytať zo začiatku čo najlepšie známky je niekedy dosť o nervy. Nech už je po zime a nech opäť všetko nádherne zozelenie a rozkvitne :-)

Kam ten metal speje...

4. října 2010 v 15:33 | Letície

Už naozaj nemám slov nato, že to všetko ide slušne povedané do riti...:-/

Mystisk svart natt

1. října 2010 v 23:57 | Letície
night
Začalo sa stmievať. Hviezdy po miliarách osvietili oblohu a vlády sa ujal mesiac, ktorý osvetľoval cestu každému nočnému cestovateľovi. Lesné tvory sa uchyľovali k spánku. Freya, ktorá milovala prechádzky nocou, sa ako každý večer prechádzala a načerpávala energiu do ďalšieho dňa. Zrazu uvidela z diaľky svetielko. Malé nepatrné, ale čosi jej hovorilo aby za ním išla. Čím ďalej tým viac sa približovala a zo svetielka sa stala žiara. Obrovská bila žiara oslnila celý les. Pripadalo jej, ako keby bol deň. Pritom mohlo byť asi okolo pol noci. Už bola úplne blizúčko, keď vtom sa okolo nej začali vznášať ľudia. Tisíce ľudí, teda vlastne žien s bledými tvárami a špicatými ušami. Neverila svojím očiam. Pripadala si ako v sne. O tomto snívala, verila v nadprirodzené lesné bytosti, škriatkov a nymfy. Tisíce žien bolo okolo nej. Nedal sa popísať ich výzor. Bola v nemom úžasne a prezerala si každičkú z nich. Mali na sebe priliehavé priehladné čosi.

Som en skog nymfe

28. září 2010 v 22:00 | Letície
rall

Popadané lísie jej harmonicky šumelo pod nohami. Prechádzala sa pustým lesom a počúvala čistý spev píšťaliek. Zo všetkých strán padali listy všetkých farieb ako jesenná dúha. Prechádzala sa a cítila tú jemnosť a zraniteľnosť prírody...
Niekedy by som to chcela aj ja. Len tak sa zobrať zahodiť starosti a byť aspoň na pár hodín som en skog nymfe.
Len tak si chodiť v rytme píšťaliek. Nechať vlasy zacuchávať v jesennom vetre a rozjímať tú krásu...
Aspoň v sne sa ocitnúť v tej bájnej krajine...Zatiaľ nato márne čakám a skúšam si priblížiť tú atmosféru skrz hudbu...


 Počasie mi dnes dosť ovplivnilo náladu, ktorú mi zachránila ako vždy hudba. Mala som náladu na píšťalky a pustila si obľúbenú Arkonu :-)


 
 

Reklama