Poviedky

Dryády

20. června 2012 v 19:17 | Letície
Tento úryvok by som do poviedok nezaradila. Ale kôli tak malému výplodu nebudem zakladať samostatnú rubriku. Po dlhej dobe nejaká "literárna" činnosť. Kritiku unesiem a možno aj privítam:-)

Dryády



V hustých Mierwenských lesoch prebývali aj rôzne lesné bytosti. Fauna by ste tu zazreli zriedka, väčšinu z nich vyhubili prví ľudia ešte v dávnych vekoch. Od vtedy sa skrývajú v jaskyniach a vychádzajú len v noci. Medzi Mierwenčanmi sa hovorí, že kto čo i len kútikom oka zazrie fauna, má dokonca života šťastie. Ale faunov v lesoch nevidieť už asi dve storočia. Tieto lesy sú známe najmä dryádami - vílami stromov. Divé dryády prebývajú len v tých najhustejších častiach lesa a ostatné žijú v Dryadone. Do mesta stromov sa nikto okrem jeho obyvateliek nedostane, len ak na pozvanie. Obe brány, severná u priesmyku Gwenmón a južná smerom k Nieberonu sú strážené trollmi. Oni jediní odolajú kráse dryád. Našlo sa málo odvážlivcov, ktorí by vzdorovali trollom.

Aj dúha má niekde koniec (6.diel)

18. února 2011 v 19:03 | Letície

Historické okienko:
Keďže som predchádzajúce časti písala minulý rok, poslednú časť niekedy v októbri tak by nebolo na škodu zopakovať si podstatné časti nášho príbehu. Aneta sa spolu s mamou prisťahovali do Prahy cez letné prázdniny, tesne pred začiatkom nového školského roka. An, mala nastúpiť do tretieho ročníka na českej škole a začleniť sa do nového kolektívu. Niežeby bola škaredá, zlá či nepriateľská. S ľuďmi vcelku dobre vychádzala ak oni dobre vychádzali s ňou. Narodila sa s takzvanou "treťou mozgovou hemisférou". Lekári nedokázali vysvetliť vznik tohto výrastku, ale od mala s ním mala väčšie problémy. Najprv ešte keď nevedela rozprávať vedela čítať myšlienky a predvídať čo sa kto chystá urobiť. Rodičia si mysleli že je natoľko bystrá, avšak skutočnosť bola inde. Niežeby nebola bystrá, okrem svojho nezvyčajného daru dostala do vienka aj inteligenciu, avšak s čítaním myšlienok prišli aj vízie a halucinácie. Aneta sa v škole uchytila vcelku rýchlo. Už prvý deň si našla priateľku Lucii a počas prvého týždňa dostala nové knihy, rozvrh a spoznala sa so zvyškom triedy. Zatiaľ nikto netušil o jej schopnostiach...

duha1

Krátka poviedka na sloh

2. února 2011 v 17:23 | Letície
Kam nás zaviedlo klbko
                Zachveli sa závesy a do izby prenikol neľútostný severský vzduch.
"Maja! Zatvor to okno!", neľútostne som ju ohriakla. Popri čítaní dobrej knihy mám rada teplo a pokoj, zatiaľ čo Maja z nudy starostlivo vetrá a snaží sa mi strpčiť život. Maja je moja o štyri roky mladšia sestra. Ani chvíľu neusedí na mieste a na dievča vo svojom veku sa naozaj nechová. " Nerob tragédiu, veď len vetrám",odvetila popod nos.
Nechcela som vyvolať hádku, tak som si len pomyslela svoje. Myslím, že vetrať v mínus tridsiatich stupňoch nie je vcelku normálne. Avšak už sa nad tým nepozastavujem u Maji je normálne všetko.

Aj dúha má niekde koniec (5.diel)

6. listopadu 2010 v 11:06 | Letície
Z triedy sa ozval milý hlas. "Vstúpte!" Oblial ma studený pot a srdce mi bilo ako na poplach. Suchá na mňa hodila nepríčetný škodoradostný ksich a otvárala dvere. Samozrejme musela vojsť prvá. Ako náhle vošla zahrkali stoličky a všetci študenti sa postavali. "Seďte!", poznamenala povýšenecky. Hneď za ňou som išla ja. Absolútne som sa nesústredila na okolie, akurát som zavrela dvere. Za katedrou sedela známa tvár. Vôbec som si nevedela spomenúť odkiaľ ju poznám.
duha1

Aj dúha má niekde koniec (4.diel)

31. října 2010 v 12:07 | Letície
Zhlboka som sa nadýchla a vyšla som po schodoch ku vchodu Alkatrazu. Periferne som videla niekoľko nepríjemne zazerajúcich tvárí a niekedy aj veľmi smiešne výrazy. V tej chvíly som mala premýšľanie niekde úplne inde, než aby som sa sústredila načo myslia. Moje telo ovládol stres z nového prostredia. Otvorila som dvere. Predomnou sa hemžilo niekoľko desiatok ľudí. Nestihla som si ani poriadne zmapovať okolie a zo zadu na mňa vybafla nejaká baba.
duha1

Aj dúha má niekde koniec (3. diel)

22. října 2010 v 15:14 | Letície
Bolo ráno sedem hodín. Vietor rozfúkaval závesy a budík začal zvoniť neznesiteľným tónom. Natiahla ruku a snažila sa ten zvuk vypnúť. Márne, o tri minúty to celé začalo zase. Takto sa to opakovalo asi päťkrát až kým sa nevypratala z postele. Pomaly sa posadila na posteľ, rozliadla sa po izbe plnej krabíc, natiahla pantofle a pobrala sa do kuchyne. Takto sa začínalo každé jej všedné ráno. V kuchyni natrafila na mamu, ktorá je hore už od šiestej a plná elánu robaľuje krabice.
duha1

Aj dúha má niekde koniec (2.diel Nový začiatok)

14. října 2010 v 18:50 | Letície

Diel 2. Nový začiatok..

Aneta mala zabalené. "Mami, nevidela si môj kabát?" spýtala som sa nechápavo. "Škoda, že nemám aj schopnosť hľadať stratené veci." Mama sa len pousmiala a ukázala na auto. "Ach, áno. Zabudla som, že osobné veci mám v aute. Všetky krabice boli už v nákladiaku. Neodpustila som si pohľad, na ten dom. Prežila som v ňom celé skoro celé detsvo, ajkeď niekedy nie veľmi pekné. Ale určitým spôsobom som to tu mala rada.

duha1

Aj dúha má niekde koniec (diel 1. úvod )

13. října 2010 v 20:45 | Letície

Úvodom...

Toto je môj príbeh volám sa Aneta a mám 17 rokov. Odmalička mám problém zo začlenením sa do kolektívu. Žila som spolu s mamou v prenajatom byte v južnej časti Berlína. Som z polovice češka (môj otec je čech a chodím k babke do Prahy na prázdniny ), takže rozprávam nemecky, česky a trochu aj slovensky.

Keďže ona a jej mama mali problém nájsť si vhodné miesto v spoločnosti, rozhodli sa to zmeniť. Odsťahovať sa a začať úplne nový život niekde ďaleko, kde ich nikto nepozná. Začať nový život bez bariér a začleniť sa do kolektívu.

Narodila som sa 14.5. 1993 v Prahe. Do svojich troch rokov som tam žila, naučila som sa rozprávať po česky. Lenže som sa narodila predčasne, asi v 7 a pol mesiaci tehotenstva a bola som v inkubátore. Žiadny lekár si nevie vysvetliť moju neliečiteľnú vadu. Je to vôbec vada?
duha

Začiatok konca

12. října 2010 v 16:46 | Letície
breh
Zdvihol sa vietor a okno neúprosne trieskalo do stien. Záves poletoval ako zmyslov zbavený a kvapky dažďa dopadali na jej tvár. Bol pondelok ráno. Nemotorne sa pozviechala z postele zatvorila okno a zapla kúrenie. Prvá cesta smerovala do kúpeľne. Opláchla si tvár, umyla zuby a popritom premýšľala čo mala na robote, čo nestihla. Zabudla úlohu z matematiky. "Veď si ju napíšem pred hodinou", pomyslela si a pobrala sa do kuchyne po nejaké raňajky. Poraňajkovala, nahádzala do tašky potrebné učebnice a ponáhľala sa na vlak. Rozprestrela dáždnik a vydala sa naprieč tmavou ulicou. Po ceste si zapla v sluchátkach svoju obľúbenú hudbu a vydala sa smerom k nádražiu.
 
 

Reklama