Denník

Zase niečo zo života

19. března 2011 v 13:42 | Letície
Niekedy mi príde, že sa sem chodím len vykecávať. No čo už, niežeby som to nemala nikomu povedať, ale baví ma si robiť záznamy a neskôr si to všetko prečítať. Denníček som si nikdy neviedla, možno som sa o to raz pokúšala a to som mohla mať tak 11 rokov. Nová vec v mojom živote je môj nosík. Už je celkom bez náplatí, vybrali mi stehy a teší sa novému životu. Ešte je dosť citlivý, ale som s ním spokojná. Ľudia čo ho videli mi povedali, že mi zmenil výraz tváre. Nejako mi to nepríde akurát mi pripadá, že mám tvár akúsi baculatejšiu. Samotné vyťahovanie stehov tolko nebolelo. Skôr až ten šok, čo som sa videla v zrkadle. To mi bolo teda niečo. Teraz mi ku šťastiu chýba fakt len dobré počasie a nejaký ten výletík. Včera som si v Blave zo samej radosti kúpila tričko karamelovej farby. Žeby som dospievala? :-D Ajkeď ma v posledných dňoch zarazila Arkona na MOR-e, zase ma potešil Satyricon na brutale. Určite by som skôr chcela vidieť Arkonu, ale všetko sa počíta. Tak mám vlastne teraz obdobie tešenia sa. Bolesť je preč, von môžem ísť, akurát tá drsná škola...

A už som zase tu...

11. března 2011 v 13:05 | Letície

Áno čítate správne. Na blogu sa po týždni objavil článok. Síce som bola doma už včera ale bola som tak zamestnaná inými vecami, že som nestihla napísať ani len čiarku o svojom príchode. Tak teda pre tých nezasvätených bola som týžden v nemocnici a upravovali mi môj neposlušný nosík. Tí čo vedia, tak to isto chápu. No tak sa idem vykecať a vyjadriť sa k celkovému priebehu. Vo štvrtok ráno ma prijali do nemocnice a pláne som mala byť už v piatok. Avšakže nastal menší problém, ktorý sa mi nechce veľmi rozpitvávať takže ma preložili na pondelok. Víkend sa dal zvládnuť v spoločnosti môjho drahého, ktorý vážil dlhú cestu za mnou až do Bratislavy a vydržal tam celý víkend a s mojimi rodičmi, ktorý prišli v nedeľu. V pondelok som teda išla na radu.

Tak sa tu majte...

3. března 2011 v 6:31 | Letície
Ako som vám písala TU, pred mesiacom tak nadišiel môj deň D a frčím :-) Takže to znamená, že sem pár dní nič nepribudne. Uvidíme, v zápale nudy snáď niečo vyplodím. Uvidím aký tam bude prístup na net.

Tak sa tu majte ;-)

Ako ten čas letí

16. února 2011 v 21:33 | Letície
dxvdfd
Môj čas letí a z hodín sa stávajú minúty a z minút sekuny a niekedy mi príde deň strašne krátky. Asi to je tým, že sa stmieva už o piatej, takže mám dojem že deň končí. Každý deň robím teoreticky to isté. Ráno vstanem o siedmej, nachystám sa od ôsmej som v škole niekedy až do tretej. Prídem domov a zistím, že je pol štvrtej. Čo to sa naučím a potom už buď idem na vzduch alebo otvorím knihu. Tak či tak idem zachvíľu domov a spať. A tak deň čo deň dokola. Či je normálny deň alebo víkend. Samozrejme cez víkend namiesto školy spím. V minulosti by ma takýto život unavoval, avšak teraz som iba rada že tie dni tak plynú. Vlastne všetko plynie strašne rýchlo od mojich 15stich narodenín. Nenormálne, zachvíľu mám 17 a ani neviem čo sa od vtedy zmenilo.
Inak na budúci týždeň pripravujem prekvapenie na blogu, keďže máme prázdniny budem tu mať viac času a nájdete tu viacero článkov, plánujem pokračovanie poviedky a ešte čosi naviac :-)

O kapku lepší život

19. ledna 2011 v 21:26 | Letície
fvbdxfsv
Dnešným dňom sa môj život uberá do nového smeru. Na tento deň som čakala posledných 6 rokov, odkedy som si to začala uvedomovať. Myslím, že väčšina z vás ani nevie o čo sa jedná, pretože na fotkách sa viem tak nastaviť aby to nebolo vidno. Tí čo ma poznajú reálne si už určite všimli o čo ide. Ide o rázštep podnebia a pery. Mám ho na ľavej strane a znepríjemňuje mi môj každodenný život, keďže je to kozmetická vada. Na základnej škole som sa často stretávala s posmeškami a na strednej si tiež nejde nevšimnúť tie zazeravé pohľady. Ale späť k veci. Prečo je teda dnešný deň pre mňa ten najšťastnejší? Pretože, už od narodenia navštevujeme rázštepovú poradňu jeden krát do roka a každým rokom sa radia čo somnou. Každé jedno sedenie odročili a dnes nebyť maminého dotazu tak tento článok nepíšem. Len ona sa chirurga opýtala kedy bude možná moja korekcia nosa. Pozrel na sa ňu a povedal že ihneď. Takže mi dali cály papierov na predoperačné vyšetrenia a 3.3. nastupujem na príjem. Ani neviete ako veľmi sa teším, že budem vyzerať ako človek. Máľo ľudí ma chápe, všetci hovoria že vzhľad nie je všetko. Ale nech si skúsia ísť do kože ľudí ako som ja. Viem, stávajú sa aj horšie veci. Som šťastná že mám všetky končatiny, vidím, počujem a viem rozprávať. Teraz mi stačí len dúfať že moja neposlušná krv sa nepostaví na prostest a celé mi to neprekazí :-/
Čo sa týka ďalších vecí, zistila som že seminár s fyziky môžem úplne vypustiť pretože na veterinárstvo mi stačí len chémia a biológia. Aké len to šťastie ma dnes postretlo :-)

Krútenie krkom a iné morbídnosti

15. ledna 2011 v 13:16 | Letície
Včerajším dňom sa písalo vykrútenie môjho žirafieho krka. Áno, zase sme koncertovali, teda zabávali sa. Mala som možnosť konštatovať, že death metalu už mám za poslednú dobu veru nad hlavu. Uvidíme čo prinesie buducnosť, teším sa na aprlový Stribog v Brne.
Čo sa týka včerajška, bavili sme sa od začiatku až do konca. Vypila som len pár piviek, ktoré som následne vytancovala..a nadšený z kultúrneho zážitku z Moonfogu a Lunatic Gods sme sa o druhej uložili do svojich postielok :-D
Fotky som nefotila žiadne, ale dúfam že sa nájdu autory fotiek čo fotili mňa.

Jeden nádherný rok

1. ledna 2011 v 13:15 | Letície
Dnešným dňom 1.1. 2011 sme spolu s mojím drahým presne jeden rok. Dali sme to dokopy minulý rok na Silvestra v magický dátum 1.1.2010. Predtým sme sa poznali už nejaký ten piatok a vedeli sme že jeden k druhému patríme. Dúfam že mi to s mojím elfíkom vydrží ešte veľa takýchto rokov :-) Sľúbili sme si ich 100, takže už len 99.
fdvds

Nejaké to želanie

31. prosince 2010 v 16:41 | Letície
DFVG

Keď už je dneska ten Silvester, tak veľa ľudí má vo zvyku dať si predsavzatia. Či už každoročné ako musím schudnúť, prestať fajčiť a podobné ja si dávam predsavzatie lepšie sa stravovať.
Áno, počujete dobre. Doteraz som jedla úplne biedne a svojmu telu nedopriavala nič dobré. Bez raňajok, sladká desiata, porýpaný obed a rýchla večera. Všetko rýchlo, žiadne vitamíny a ani poriadne živiny. A z toho som teraz chorá na dlhšiu dobu. Môj imunitný systém sa zrútil. Som biela ako stena, cítim sa unavená hoci po 14 hodinách spánku, trasú sa mi ruky a mám nádchu už 3 týždne a to len pretože som neohľaduplná voči svojmu telu. Dúfam, že predsavzatie vydržím a splní sa mi ako po minulé roky :-)

Tímto Vám všetkým želám šťastný Nový rok, aby bol o kvapku lepší ako tento. Aby ste si splnili sny a predsavzata.

Neprežeňte to s alkoholom a hýrte radosťou a šťastím ;-)

Je mi lepšie

27. prosince 2010 v 18:40 | Letície
Konečne mi ustúpila teplota a usídlila sa na norme. Už mám chvala bohu "len" kašeľ. Hej, asi sa doma unudím. Len čučím do telky alebo do noťasu. Hodila by sa mi nejaká dobrá knižka. Semtam nejaká návšteva, dobrý film v telke..ale to je asi tak všetko. Do piatka sa asi zbláznim. Vôbec mi nejde o silvester, ale o úplne niečo iné. Uvidíte ;-)
Čo sa týka tých fotiek, ktoré som vám slúbila tak pod perexom ich pár nájdete. Nie sú nič moc, pretože ešte nie som celkom fit a sestra to zaväzovať nevie. Tak aspoň niečo.
dfbv

Najkrajší darček

25. prosince 2010 v 12:57 | Letície
Tohtoročné sviatky sa naozaj vydarili. Myslím to doslova a aj ironicky. Štedrý večer bol krásny, naša rodinka zasadla k stolu, nikto sa neprejedol a vládla krásna rodinná atmosféra. Hneď nato sme si išli rozdať darčeky. Ako každý rok som dostala základné veci ako kozmetiku, kopu spodného prádla, ponožiek a opasok, ktorý som si sama kúpila. Všetko šlo veľmi ľahko a všade bola cítiť pohoda. Až na moje neposlušné pľúca.
nfdx
Večer som sa rozhodla ísť sa vyvetrať, čo nebol až tak veľmi dobrý nápad. Zmokla som a tomu pripisujem môj dnešný zdravotný stav. Hlava mi trieska, v teplomere priam ortuť vybuchuje, čaje lietajú jedna radosť a dusivý kašel sa hrá s mojimi nervami. Ach. Ale čo by ste neurobili, pre sviatky prežité s tým najbližším. Podstúpila som zmoknutie, aby sme sa mohli v ten deň ešte potešiť darčekmi. Predsa už by to nebolo ono, keby to bolo o deň skôr alebo neskôr. Videla som rozžiarené oči a dostalo sa mi tomu najkrajšiemu darčeku. Lásky.
Čo sa týka darčeku, o ktorom som dávnejšie písala. Dostala som vysnívaný korzet a k nemu náramok. Fotky pribudnú možno ešte dnes, alebo zajtra ;-)

Ajkeď Vianoce veľmi neuznávam a ľudia by sa mali obdarúvať a radovať po celý rok, tak vám
síce oneskorene, ale predsa všetkým čitateľom aj náhodným návštevníkom môjho blogu prajem krásne prežité sviatky s rodinou plné lásky, radosti a rodinnej pohody ;-)

Slovenské Vianoce opäť na blate

20. prosince 2010 v 21:08 | Letície
rdfgvd
Áno, bohužiaľ je to tak. Ani v tomto roku nás nečakajú snehovo biele sviatky zimy. Celý december sneží, mrazy -15° a keď sa blížia sviatky, ktoré sú so snehom silno späté premení sa na hnusnú brečku a oteplí sa na 5°. Či už myslím zimný slnovrat, ktorý je mimochodom už zajtra, ale aj samotné Vianočné sviatky a Nový rok. Slovenský hydrometeorologický ústav tvrdí, že tieto Vianoce ostanú na blate. Môžete si prečítať tu.
Čo sa týka Vianoc samotných chcela by som to mať už za sebou. Darček som kúpila zatiaľ len drahému a na seba nezabudnúc. Kúpila som si hrubý vybíjaný opasok, ktorý som si zaobstarala ako útechu po nábojnicovom. Už sa teším, ako budem tak gigantický opasok trepať do gatí. Čo sa týka rodičov, sľúbila som im, že im po novom roku v Ikei kúpim tapetu na stenu, ktorú tak chceli. Kamoške som mala vymyslený originálny darček, avšak v tomto zapadákove nezrealizovateľný. Ale nevzdám sa. Teším sa ako ju poteším niečím čo som vyrobila ja. Teším sa na korzetík a opasok, možno aj na nejaké tie drobné za ktoré si plánujem zaobstarať nové botky. Už sa pozastavujem aj nad tým čo je reálne. Asi mi z toho dnešného uvažovania naozaj šibe. :-D

Sneh, sneh a zase sneh

17. prosince 2010 v 15:43 | Letície
rdsvf
Hej, čím viac sa blížia sviatky tým mám väčšiu radosť. Niežeby by som nejak obľubovala Vianočný čas, ale teším sa, že budem mať 3 týždne pokoj od školy. Aký slastný pocit. Celý týždeň som mala taký nabitý, že som nemala vôbec čas sem niečo málo dať. Samá písomka, slohy, kompozície. Vďaka za piatok.
Zajtra ma čaká náročný deň a veľmi sa na neho teším. Pôjdeme vlakom do BA, dokúpiť nejaké drobnosti a pozrieť si trhy. Dlho som nešla vlakom do Bratislavy. Fíha :-)
Inak čo sa týka mňa tento týždeň okrem stresu nič nové. Možno to, že som sa vykašľala na červenú. Prosto na blond odrasty a čierne konce by to chytilo až veľmi komicky. Možno nabudúce. Potešila som sa kúpou čiernej. Na hlavu si to kydnem cez prázdniny. Nefarbila som vlasy snáď od augusta, takže mám na šiške pekne veľké odrasty až mi je ľúto to farbiť. Nuž darmo som havranica ;-)

Like some snow, white marble eyes

29. listopadu 2010 v 21:49 | Letície
djmds
Titulek článku nesie názov pesničky od rakúskej kapelky Summoning, čiže Like some snow, white marble eyes. Dnes ráno pri ceste do školy, podotýkam že som sa trošku prespala (do desiatej :-D) som počúvala práve túto. Pod nohami mi chrúmal čerstvo napadaný sneh a na vlasy mi sadali ďalšie a ďalšie vločky. Nebola ani taká zima, takže mi bolo svetovo. Veľké mrazy neznášam, ale teploty okolo nuly a padajúci sneh mám rada. Po škole sme s kamoškou na rotunde pri hradbách urobili niekoľko zimných fotiek a celkovo som prežila veľmi pekný deň. Ikeď už sa veľmi teším opäť na jar :-D

Výstavná Honey

8. listopadu 2010 v 16:46 | Letície
honey
A je to tu. Ako každý rok o tomto čase, aj tento rok sa ohlásila choroba. Celé doobedie som prespala, a poobedie prebrúzdala na internete. Ach ešte ma čaká asi pol učebnice dejepisu, keďže v stredu tam nutne musím napísať si dve písomky. Tá škola nenechá človeka v kľude..
Čo sa týka nadpisu, vďaka mojej chorobe som objavila dve výstavy potkaníkov. Jedna v Brne 11.12. a druhá v Blave 5.12. S Honey sme sa výstavy ešte neúčastnili. Vzhľadom na jej vek by som to ešte chcela stihnúť, aby som do budúcna vedela ako to tam prebieha. Chovu potkanov sa plánujem aj nadaľej venovať. Tak mi držte palce ;-)
V hlasovaní ste rozhodli o novej piesni týždňa, máte tam aj novú anketu a ako ste si mohli všimnúť pomenila som aj vzhľad. Zo sympatickej zelenej na depresívnu čiernu. Zmenu som mala v pláne už dlho, včera som sa poobede nudila tak som sa trošku pohrala s Photofilterom a Deviantartom. Mne to záhlavie príde trošku nedorobené, ale natom sa popracuje. Prijímam všetky negatívne a pozitívne hodnotenia nech načerpám inšpiráciu a urobím to tak, aby sa vám u mňa páčilo ;-)

Novembrový hic

5. listopadu 2010 v 16:22 | Letície
namm
Áno dnes je ak sa nemýlim 5.11. a môj teplomer dnes o druhej poobede nameral hodnotu 22°C. Zvláštne? Pre mňa pomerne hej. Minulý rok som sa o tomto čase triasla v kabáte a šále, šlapúc po snehu. Dnes som si von dala mikinu a kraťasi. Kam to ten svet speje, aby v novembri bolo tak teplo. Keď som šla zo školy pripadala som si ako v máji okrem toho popadaného lístia. Ešte teraz je na teplomere 19°. Všetko to speje do záhuby. Nakoniec bude cez letné prázdniny snežiť a na vianoce sa budeme kúpať. Všetko si to robíme len my sami, ľudia.

Hodnota sľubu

4. listopadu 2010 v 21:29 | Letície
na
Sľubujem! Splním, určite to urobím len kôli tebe. Bla bla bla..žvásty. Sľub je vlastne len uistenie dôvery. Ale ako môžem dôverovať človeku, ktorý stále len sľubuje.
Sľub je podľa mňa veľký krok, ktorý chceme voči druhej osobe urobiť. Niečo čo ma k tomu človeku zaviaže. Avšak v dnešnej dobe sľubujeme kade chodíme. Všetko bude, všetko urobíme a je z toho..NIČ. Veď sľubujeme a vzájomne sa vlastne klameme. Nejak bolo nejak bude s istotou, že dotyčná osoba na sľub zabudne. Už to sú len obyčajné klamstvá, ktoré dávame druhým aby sme ich ukľudnili. Áno, niekedy je sľub v takejto forme v poriadku. Ale fakt ma štvú ľudia čo stále sľubujú a sami na 100% vedia, že to je nesplniteľné. A takýto ma vedia maximálne vytočiť. Keď už sa to nedá splniť tak držím hubu a krok..

Zobrala som to športovo

3. listopadu 2010 v 15:24 | Letície
nanaa
Dnes bol vcelku vydarený deň. Teploty sa pohybovali v okolí desiatky, slniečko sem tam zasvietilo a ja som komunikovala :-D Ha, možno sa Vám to zdá smiešne, ale mne ani priveľmi nie. Dnes išla celá trieda, okrem mňa a šiestich chalanov na anglické divadlo. Mne sa prosto ísť nechcelo. Keďže sme mali posledný telocvik a ja som tam bola sama baba, predsa sama cvičiť nebudem, tak ma poslali domov.
Bola som teda odkázaná sama naseba. A som na seba aj hrdá, že som si s chalanmi dobre vychádzala. Na druhú stranu nie sú až takí hrozní. Moju náladu možno ovplyvnili aj jednotky z chémie a geografie. Fí, Honey mi tu spí na bruchu a ja počúvam Orkrist. No nie je mi dobre?
Inak tej fotky si nevšímajte jeden starý archívny záber z mojej blond éry. Vlasy sú vyťahané slnkom takže pôsobia dosť umelo. Inak mám prirodzene farbu tmavšiu blond.

Žltý svet

27. října 2010 v 16:36 | Letície
pohod
Myslím, že dnešný deň sa veľmi vydaril. Nielenže som sa zobudila s podozrivo dobrou náladou, ale aj sa cítim akosi lepšie ako inokedy. Som charakteristická svojou nevyspitateľnou povahou. Sama sa v sebe nevyznám a naozaj by som chcela vlastniť schému mojich nálad. Neviem od čoho závisí aby som mala pekný deň, keď sa nič závratné nestalo. Možno aj tým že som napísala písomku z matematiky za 2. Ale známkam nedávam veľký význam. Skôr to bude slnečným počasím. Všimla som si, že ajkeď som veľmi nekomunikatívny človek a introvert som sa dneska bavila skoro s každým s triedy. Nikdy za nikým nejdem sama, ale dnes som asi odbúrala bariéry a rozprávala som sa s väčšinou ľudí. Nakoniec mi to pripadalo celkom fajn a deň rýchlejšie ubehol. Nech už je konečne piatok. Chcem aby bolo pekne a aby som konečne urobila nejaké poriadne fotky žltej jesene. Vždy keď idem zo školy pod tými velikanskými žltými stromami a šliapem po tých nádherných listoch si hovorím že musím vytasiť foťák. No darmo je Letície lenivá..Musím s tým niečo urobiť :-D

Lunárna poézia

21. října 2010 v 19:33 | Letície
lunar
Určite viete, aký to je nádherný pocit ísť v zime, momentálne na jeseň po tmavej ulici asi okolo siedmej hodiny, kedy oblohu ovládne tma a mesiac. Zabalená v teplom šále a kabáte si kráčam domov, hľadím na spln mesiaca a popri tom počúvam moju obľúbenú od NM, Lunar Poetry. Vtedy je to naozaj jedna krásna Lunárna poézia, lepšie a krajšie povedaná Mesačná poézia. Milujem noc, atmosféru ticha a tmy. Keď tmavé oblaky zahalujú a znovu odhaľujú mesiac. Mesiac mňa niečím priťahuje. Nejakou zvláštnou silou. Keď je mesiac v splne mám automaticky veľmi dobrú náladu, všetko mi vychádza a teším sa zo života. Ak je naopak v nove, vtedy mám moje stavy úzkosti, zriedkakedy depresie nič ma nebaví a na nič sa neteším. Zvláštne ako môže psychiku a vyrovnanosť človeka ovplivniť jedno vesmírne teleso..
Inak k dnešnému dňu dodám len to, že už pripravujem tretiu časť poviedky. Možno ju uverejním dnes večer možno až zajtra. Plánujem sa dokopať k internetovej učebnici Nórštiny pre samoukov, keby niekto mal pdf-ko alebo dobrú stránku rada uvítam typ ;-)

Chcela by som vás aj upozorniť, že sa mi zahlcujú články komentárami, ktoré s nimi nesúvisia. Tak by som vás chcela poprosiť aby ste komentáre nesúvisiace s témou textu daného článku písali do GUESTBOOKU

Fotografia: by Letície

Myšlienky sa gúľajú dolu kopcom

20. října 2010 v 17:44 | Letície
ana
Ach, konečne je ten ťažký a nechutný deň za mnou. Dostala som sa do fázy, kedy si môžem oddýchnuť a napísať nejaký dlhší článok.
Chémia mi dopadla nad moje očakávania, písomka z názvozlovia za tri (komplexy a ligandy mi naozaj nejdú) a teória snáď za jedna, vďaka ťahákom :-)
Inak mám dnes v celku dobrú náladu. Ajkeď počasie je biedne viem si ju zdvihnúť hudbou, pretože už konečne mám sluchátka :-D Na zajtra toho tiež nemám veľa, sloh na tému Mydlinos striebristý som zvládla. Mám ho na celú stranu, tak dúfam že to bude fajn.
Mala by som sa začať pozerať po nejakom väčšou koncerte nejakej kapelky, ktorú mam rada. Mrknem na Inciptum a uvidíme čo sa dá robiť.
Slnečné dni sa krátia a dni rýchlejšie utekajú, som aj v celku rada keby týmto rýchlym tempom ubehla celá zima. V Tescu som už videla salónky a vianočné ozdoby. Už len čakám na trápne vianočné reklamy mobilných operátorov v televízii. Na zbláznenie, ja týmto reklamám hovorím Brainwashing, čisté vymývanie mozgu. Ale na Vianočné trhy v Bratislave sa v celku teším. Keď bude pekne nasnežené, tma, vianočné svetielka a dobrá medovina tak niet o čom ;-)

Žbrnda v brušku

10. října 2010 v 0:03 | Letície
VVV
Dnes som mala naozaj veľký pech, ktorý môžem mať len ja. Ako som vychádzala z domu s tým že zoberiem foťák som zistila že batéria je natoľko vybitá že nešiel ani zapnúť. Bola som strašne vytočená pretože mi otec povedal, že je to nabité a nikto s tým dlho nič nerobil. Takže z dnešných fotiek nebolo nič. Ale prechádzka bola pekná. Nešli sme k Morave, ako bolo v pláne ale na Vintoperk (taký malý kopček nad mestom so stožiarom a lomom na pieskovec). Zozačiatku sa to zdalo ako príjemná túra, no neskôr mňa vytočili autá ktoré po kvantách jazdili uzulinkou cestičkou. A to všetko len preto, lebo naše chytré mesto tu vybudovalo golfové ihrisko, ale akosi pozabudlo na príjazdovú cestu. Ach tie mozgy vymyté. No nič, hneď ako sme minuli cestu tak mňa čakal vystúpať jeden hnusne vyzerajúci strmý kopec. Ešte k tomu mi slnko pražilo na chrbát. Celí spotení sme sa vyškrabali na vrchol. Usadili sme sa na lúke nad lomom a rozjímali jesennú prírodu.

Dúfam, že tentokrát plány výjdu...

9. října 2010 v 11:45 | Letície
auutum
Dneska som sa zobudila do jedného krásneho slnečného rána. Bodajby takých rán bolo viac že? Rozhodla som sa že vytiahnem môj chudáčik foťák a porobím nejaké pekne farebné jesenné fotky. Už mám aj trasu. Od môjho činžiaka asi kilometer a pol tečie rieka Morava, okolo ktorej sa rozprestierajú hektáre lužných pomoravských lesov. Už sa veľmi teším. Samozrejme o fotky sa s vami podelím. Keďtak nad tým rozmýšľam, dlho som nebola na Perúnskej lúke (nádherný názov čo?), tá sa rozprestiera pri jednom mŕtvom ramene moravy. Som zvedavá či je to tam rovnako nádherné ako v lete, ba ešte nádhernejšie keď každý strom bude hýriť svojou farbou. Toľko k dnešnému plánu. Myslím že dnešok by mi mohol výjsť. Ale čo zajtra? Hlásia krásne počasie babieho leta, tak mi napadlo niekoľko českých hradov.

Život pod hladinou

30. září 2010 v 15:53 | Letície
pod
Poznáte to, raz sme hore. Dneska je zrovna jeden z tých dní kedy som hore. Z angličtiny som predsa dostala vytúženú dvojku a inak sa dnes nedialo v škole vôbec nič. Mali sme 8 hodín, ktoré utiekli až podozrivo rýchlo. Knihy neuvidím až do nedele, čo je veľmi dobrá správa, pretože zajtra máme prvácke imatrikulácie. Srandy kopec, tento rok sa budem konečne pozerať z pohľadu diváka. Nechcem si sťažovať na môj minuloročný výkon, ale ajtak by som trošku pomlčala :-D.
Dneska to vidím asi len na čajový dýchánek s mojím drahým, keďže kamoška je chorá a mne sa maximálne nič nechce. Honey mi tu okusuje deku a vyžaduje pozornosť mojej Margotky ktorú akurát dojedám. Keď som dnes išla zo školy a zapla si po sto rokoch hudbu na telefóne (pretože mám len jedno slúchadlo, druhé sa z neznámych príčin utrhlo), tak som zistila že polovica repertoáru nemá v telefńe čo robiť. Kopa kopa kopa black metalu. Nehovorím že black nemám rada, začínala som na ňom, ale pri mojej momentálnej nálade si radšej vypočujem píšťalkový folk maximálne pagan metal. Nuž mp3ku čaká rekonštrukcia od základov. Keď natrafím na nejakú srdcovku, alebo nájdem nejakú novú skladbu určite ju sem dám.

Brati Sláva

29. září 2010 v 18:21 | Letície
ba
Tak dneska som bola na návšteve v Bratislave. V prvom rade u zubára, chodím tam cca raz do mesiaca na preventívky. Vždy keď s diaľnice vchádzame do mesta si poviem aká večná škoda takého mesta. Aspoň ten hrad by mohli trochu zvnútra skultúrniť. No nič, to je len môj názor. Hneď ako som bola vybavená s doktorami, tak som sa pustila do príjemnejšej časti dňa a to nakupovania. Najprv sme sa boli naobedovať v Ikei, zas tam nemali moje vegetariánske cestoviny a ešte k tomu predomnou stála baba asi o tri hlavy menšia o do mňa, vyzerala asi stará ako ja a vlasy mala pohodené na školskej taške, ktorú mala spustenú až pod zadok. Keď vidím babu s dlhšími vlasmi ako mám ja mňa to prirodzene vytáča..Aj ja chcem také..:-/ Trpezlivosť ruže prináša..Nakupovanie moc nemám v láske, ale keď mám jasnú predstavu čo chcem tak mňa to baví. Dneska bol môj ciel dlhý čierny zimný kabát. Keďže moja bunda už po rokoch doslúžila treba to zmenu. Pobehala som skoro všetky obchody v avione ani jeden nebol tak dlhý ako som si predstavovala. No nič, v jednom obchodíku som natrafila na úžasný krajkovaný top k mojím šatám by sa skvelo hodil. Dúfam že ho do jesenného výpredaja zlacnia a nevypredajú. Strašne sa mi zapáčil. Neskôr som konečne natrafila na môj vysnený kabátik. Bol presne ako som chcela. Dlhý niečo málo nad kolená, čierny a s krásne vymysleným zapínaním. Pripomínal mi skôr vojenskú uniformu ale bola to láska na prvý pohľad. Nakoniec som sa nadlábla mojou obľúbenou mliečnou Milkou  vybrali sme sa k domovu. Doma mňa ešte čakal sprostý sloh. Slohy píšem vcelku rada, ak máme dobrú tému a mám inšpiráciu. Ak ani jedno z toho ide ma poraziť od jedu a plodím úplné nezmysli. Našťastie som mala dnes pomerne dobrú náladu tak som zosmolila stranu a pol, docela uchádzajúceho textu..To by bolo asi pre dnes všetko.. Uff :-D

Kvapky dažďa

28. září 2010 v 14:44 | Letície
rain
Zo školy som zase prišla premočená. Veď kto mal vedieť že sa uprostred dňa strhne taký dážď. Dážď mám rada, ale len vtedy keď mi nie je zima a vietor mi ho necáka do tváre. Našťastie som už doma. V škole zasa plno radostí. Písomka z matiky, neviem asi za 3 počítam. Ale taký je život. Ruštinu som napísala za 1 a 2. Mám dve známky 1 za diktát a 2 za test. Škoda mala som tam úplne debilné chyby v skloňovaní. Nakoniec sme písali aj test z angličtiny, uvidíme ako mňa profesorka prekvapí tentokrát. Vôbec netuším čo dostanem ale keď to bude dvojka tak vystrojím oslavu. Dneska ten čas ubiehal v celku rýchlo. Hneď ako som prišla domov, v klietke už nedočkavo čakala Honey. Chúďa celá vystrašená z toho neustáleho vŕtania.
Design nechám tak ako je. Lesík mi tvorí príjemnú atmosféru. Večer keď sa mi bude chcieť sem hodím možno ešte nejakú poviedku alebo úvahu. V hlave mi lieta toľko tém, že neviem ktorou začať.
Strašne by som si chcela spraviť týždeň volna. Avšak keď ostanem doma tak mám po víkende. A to vôbec nechcem. Som úplne vyčerpaná a unavená zo školy a tohto hnusného počasia. Ja už chcem jar..:-(

Moja duša je ukrytá v lese...

27. září 2010 v 16:11 | Letície
Nový design
Min sjel er skjult i skogen...čo v preklade znamená Moja duša je ukrytá v lese. Asi ste si všimli že som trošku pozmenila výzor blogu. Ale celkový dojem je stále rovnaký. Pokúsim sa trošku pomeniť aj  to menu keď sa budem nudiť. Keď som premýšlala nad tým čo tentokrát dám do záhlavia, tak mi hneď prvý obrázok padol do oka a samozrejme žiadne balóniky, dúhy ani podobné kravinky ale stromčeky :-D. Od mala som úzko spätá s prírodou takže to je u mňa jasná volba.
Čo ešte dodať k dnešnému dňu?...





Sobotňajšie ráno

25. září 2010 v 12:02 | Letície
A je to tu. Opäť sobota, ktorú tak z duše nenávidím. Môžem sa prespať koľko chcem, ale hneď od rána mňa čaká upratovanie. To mi vie naozaj znechutiť celé ráno.
Keď teraz tak píšem tento článok, zistila som že ešte nemám ani len polovicu svojej dnešnej roboty odpracovanú.
Raz do týžňa upratujem klietku mojej potkanici, niekomu sa to zdá málo ale inak to vôbec nestíham a jej to tak tiež vyhovuje. Má rada svoj brajgel :-)

hany

Dobré aj zlé...

25. září 2010 v 0:05 | Letície
Je mi až priveľmi dobre nato, aby to bola pravda. Preháňam? Vôbec nie.
Aj keď som z polovice chorá, tak som si dnešný deň užila naplno, či už v škole alebo vonku.
V tomto okamihu si napríklad neviem predstaviť, že mi niekedy mohlo byť tak hrozne, že som si chcela siahnuť na život. Čo samozrejme nedokážem lebo som priveľký srab. Pud sebazáchovy? Asi.

Jeseň klope na dvere

22. září 2010 v 20:14 | Letície
Je to až neuveriteľné ako ten čas letí, predchvíľou boli Vianoce, potom dlhé dažde a sychravo takže sa jar nekonala ( strašne sa teším na jar tak mňa tento rok sklamala). Prišiel koniec roka, prázdniny, ktoré rekordne rýchlo ubehli a? Teraz začal školský rok a už je september skoro preč. Babie leto sa končí a prichádza drsná pani zima. Zimu mám rada pre jej tajomno a taktiež rada tancujem medzi snehovými vločkami. Ale neznášam ten pocit keď si necítim končatiny, špičku nosa, mám nádchu a všetko mám premočené. Nedá sa sedieť vonku na lavičke treba ju len prečkať vnútri. Zimy som kedysi mávala rada, poslednou dobou sa mi strašne zhnusili.
Čokoľvek si v zime obujem tak sa v tom pošmyknem, očervenejú mi líce, uši a o končekoch prstov nehovorím. Vlasy sa mi strašne vysušia.
Ach, nech tá zima utečie dvakrát rýchlejšie než čokoľvek doteraz a jar príde čo najskôr.

Slohové zmýšľanie...

20. září 2010 v 15:45 | Letície
V škole na slohu sme dostali témy na ktoré máme spracovať príbeh. Najhoršie na tom je že neviem napísať strohý príbeh na jednu stranu, ale snáď minimálne päť stranový román.
Najradšej píšem úvahy, v ktorých sa zamýšľam nad rôznymi problémami, ale do príbehu musím dať nejaký dej, zápletku.. ach jo. Dúfam že s toho vykĺznem s dobrou známkou, slohy ma v celku baví písať. Výborne sa pri nich odreagujem.
Vybrala som si dve témy. Jednou je umelecký príbeh pod názvom Je trištvrte na jeseň, alebo Tajomné dvere bez kľúča. Tie témy pred tým naozaj nestoja za reč.
Keby som sa pustila písať na tú prvú tému možno by som začala, ale nevedela by som čo mám dať do deja. Možno by som dajako začala opisovať jeseň, do toho nejaké postavy a možno jednoduchý dej. Skôr sa mi začala pozdávať tá druhá téma.
Napadlo mi, že by som spracovala psychologický príbeh na tému tajomstvo ľudskej duše. Najhoršie je že mňa raz za čas napadne dobrý nápad a potom ten sloh budem písať v stredu o pol noci a urobím s toho úplnú prkotinu len preto že som lenivá si nato nájsť čas skôr :-D
V tom je môj celý problém. Dneska je vcelku podarený deň tak vybehnem von načerpať nejakú inšpiráciu možno mi napadne nakoniec nejaký príbeh o jeseni. Kdo vie :-)
 
 

Reklama