Prečo je paprika drahšia než kuracie

5. února 2017 v 15:27 | Letiš |  Zo sveta
V minulosti som napísala dva články na tému chovu hospodárskych zvierat a to Život mliečnej kravy a Vaječný priemysel. Podľa reakcií som usúdila, že málokto z bežných ľudí vie čo sa skrýva za oponou živočíšnej výroby. Dnes som sa rozhodla venovať brojlerovým kurčatám.



Nejaký ten čas brigádujem v supermarkete a nedá sa nevšimnúť, čo ľudia najčastejšie kupujú a ako sa pohybujú ceny určitých potravín. Čo si budeme hovoriť. Teraz v zime je to s ovocím a zeleninou bieda a dať za zožltnutý ľadový šalát 2 eurá sa chce len tým odvážnejším. Z čerstvých potravín frčia hlavne mandarinky, pomaranče a mäso. Posledne ma zarazil fakt, že za kilo kuracích pŕs zaplatíte okolo 3 eur. Čiže suma sumárum, miska s pol kilovými kúskami vyjde 1.50. Príde mi to ako absolútny výsmech. Potom sa niet čudovať, že jeden priemerný občan zje za rok takmer 80 kg mäsa, z toho 25 kg kuracieho a cez 40 kg bravčového. Tie ostatné kilá tvoria u nás nie veľmi obľúbené ryby spolu s drahým hovädzím. Štatistiky sú z roku 2010 a bojím sa, že čísla rok čo rok stúpajú. V EÚ sa vraj každoročne vykŕmi a porazí 6 miliárd brojlerov. Bojím sa pozrieť na americké štatistiky. Prečo je mäso tak smiešne lacné oproti zelenine?


Odpoveď je jednoduchá. Vypestovať zeleninu na rozdiel od výkrmu prasiat či kuriat trvá. Alebo kto kedy videl, aby vyrástla krásna červená paprika za 30 dní. Človek, ktorý má hlboko do kapse si potom radšej kúpi kilo ryže a kuracích pŕs než kôš zeleniny. Celé zle.
Verím, že oproti mliečnemu priemyslu, si každý rozumný človek dokáže predstaviť, ako taký chov mäsových kurčiat prebieha.
Na začiatku všetkého je pochopiteľne vajce. Zootechnicky zvané násadové. Násadové vajcia sa starostlivo vyberajú, ošetrujú a postupne putujú z preliahne do doliahne. Vždy je dôležitá správna teplota, vlhkosť, prúdenie vzduchu a presvecovanie. Z doliahni sa distribuujú kuriatka, hybridi mäsových plemien - brojlery. Kuriatka naskladnia do čistej, vydezinfikovanej haly s hlbokou podstieľkou zo začiatku tak, že si môžu relatívne spokojne pobehovať. Na každých maximálne troch metroch sa nachádza kŕmište, ktoré musí byť prístupné zo všetkých strán. Prečo? Musia byť jednoducho prístupné pre kusy, ktoré sa časom pod ťarchou svojho tela už takmer nedokážu pohybovať.

38-42 dní trávia brojlery v preplnených halách s umelým osvetlením a ventiláciou. Maximálna povolená hustota naskladnených kuriat je 33 kg/m2 ( mimo určité výnimky, kedy sa dovoľuje 39 kg/m2), kedy brojler pri vyskladnení haly váži 1,3 - 1,9 kg. Tak si to spočítajte, keď priemerná váha je okolo 1,5 kg, tak sa na 1 m2 tlačí 22 kuriat! Tieto limity sú bežným štandardom, keďže čím viac kuriat sa v hale tlačí tým viac kíl mäsa z nich bude. Kurča, ktoré sa dostane do supermarketu vo forme kuracích rezňov v akciovej cene žilo mesiac, extrémne rýchlo vyrástlo až neunieslo váhu svojho tela a nemohlo sa samo ani vyprázdniť či nakŕmiť. Sú cielene šľachtené na čo najrýchlejší rast svalovej hmoty na úkor ostatných orgánov, či častí tela.
Takýto chov sa prevádzkuje na tzv. turnusy. Čiže jeden turnus pozostávajúci zo stoviek kurčiat halu opustí, hala sa vydezinfikuje a prichádza turnus druhý. A takto stále dookola. Veterinárna starostlivosť sa v ich krátkom živote neoplatí. Chovateľ len zbiera uhynuté kusy - väčšinou ide o rannú mortalitu na základe vývojových vád, perzistujúcich žĺtkových váčkov a podobne. Infekčné choroby sú zriedkavé a ich inkubačná doba je často aj dlhšia než celý turnus.

Myslíže si, že toto čo tým živým tvorom robíme je v poriadku?

Letiš
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.