Kúzlo osobnosti

25. ledna 2016 v 11:44 | Letiš |  Skogen
Je vám povedomé, keď si poviete, že to nejde alebo sa to nedá. Vždy sa nájde nejaký idiot, ktorý to, možno nevedomky, zmákne. Dokázať sa dá všetko načo si pomyslíte, len treba naozaj chcieť a priložiť ruku k dielu.
Nikdy som nebola zvlášť obľúbená. Nebola som pekná, komunikatívna, neobliekala som sa podľa najnovšej módy a nemala moderné sny a koníčky. Bola som úplne obyčajná (až na hudbu :D) bavilo ma čítať, maľovať a rôzne tvoriť, byť zahrabaná vo svojich myšlienkach než riešiť babské problémy. Nikdy som nemala veľa priateľov, pretože by so mnou asi nikto viac než pol hodiny nevydržal :D (skús a uvidíš). Ale mala som sny, ktorých som sa nemienila vzdať. Veru porobila som aj pár vecí, ktoré ma s odstupom času veľmi mrzia, ale malo to tak byť. Lebo ak by to tak nebolo, dnes nie som tým kým som.

Každá osobnosť má dve polovice


Môžme si uviesť pár príkladov.
Vždy som snívala o dlhočizných vlasoch po zadok, najlepšie čiernych, hustých. Mala som ako dieťa blonďavé do pása, ale podľahla som nejakým blbým kecom a nechala ich ostrihať a čo horšie? Do postupna! Moje predtým ťažké, rovné vlasy nabrali neidentifikovateľný tvar, v ktorom moja hlava vyzerala zmoknutá ajkeď mesiac nepršalo. A s odstupom času, kedy som si ich chcela nechať znova narásť. Nabrali šialený tvar, zničili sa farbením a neustálym žehlením (pretože to inak nešlo). Už som začala vzdávať vidinu, že budem niekedy ako Rapunzel. A popritom stačilo len sa zaprieť, vyhodiť žehličku von oknom, ísť sa ostrihať (ale samozrejme zarovno) a začať sa o ne starať. Postupom času ma tá starostlivosť prešla ale ajtak si rástli ďalej. Verím, že nie každý má darom rýchlo rastúce, husté vlasy, ale takisto verím, že 90% dievčat by malo, keby sa vyprdlo na fénovanie, žehlenie, drastické odfarbovanie..etc.

Hovorili mi, že nikdy nebudem mať tetovanie, lebo mám citlivú pokožku a pri vyberaní znamienok sa mi vždy vytvorí masívna keloidná jazva. Veľa som si o tom čítala, a keď má niekto problémy s hojením a keloidnými jazvami, telesné modifikácie vrátanie piercingu nie sú preňho vhodné. Piercingov mám niekoľko a jediný, ktorý mi robil problém bol pupok. Tak som to riskla, objednala sa na nezáväznú skúšku tetovacou ihlou bez farby. Hojilo sa to síce dosť dlho, keď to bolo tak "nasucho" ale na druhú stranu sa to zahojilo pekne na nohe aj na chrbte hneď veľa jaziev. Tak som sa utvrdila, že to hádam dobre dopadne a ono dopadlo! Už sa nemôžem dočkať, kedy zrealizujem ďalšie vízie.

Ďalej som sa stretla s kecami, že to určite nikam nedotiahnem a s presudkami, že keď chodím celá v čiernom a počúvam tie škrekoty, určite musím byť nahlavu. Veru, možno sa tým ľuďom ani nečudujem, lebo zvonku asi vyzerám dosť hrôzostrašne, neprístupne a vypatlano. Prvá rana pre neprajníkov prišla, že som začala chodiť na gympel. Tipovali ma asi na učňovku alebo čo. Ale čo, na gympel sa dostane dneska každý a s trochou šťastia ho každý dokončí dokonca aj s dobrými známkami. Oriešok je sa potom z tohto láža pláža dostať na dobrú (a aj chcenú) výšku. Aj to sa mi po troche makania podarilo, dostala som sa na obe vysnené a vybrala si samozrejme tú lepšiu :) A čo viac? Som v treťáku, mám zatiaľ všetky skúšky a keď sa niekomu zmienim, čo sa tam vlastne učíme (nechápu, že je to ako nomálna medicína), tak po prvých pár vetách stratia reč...Teraz to už len dorobiť a dobre sa zamestnať :D To je výzva na ďalšie roky...

Nechcem sa tu vyťahovať aká som múdra, inteligentná, úžasná..a neviem ešte aké superlatívy použiť. Popravde si myslím úplný opak (šve ma keď niečo neviem, a to toho neviem veľmi veľa) a chcela by som motivovať tých ktorý si neveria alebo si myslia, že niečo nedokážu, že je to vždy presne naopak. Keď sa pred vás a vás sen postavia prekážky, vždy sa dajú nejako obísť či zdolať. Aj strom padnutý na ceste sa dá rozrezať a odtiahnuť. Síce to dlho trvá ale potom je tá chuť víťazstva na nezaplatenie. Všetko je to len o tom mať rád samého seba a veriť si. Pokiaľ je človek vnútorne nevyrovnaný, nemôže sa čudovať, že mu nič nevychádza. Je dôležité veriť v samého seba a svoje sny.
Nebojte sa zmeniť prácu, vycestovať, študovať niečo čo vás baví nie to čo vás len uživí, ísť si za svojími snami. Sledujem veľa super ľudí, ktorí si plnia svoje sny a sú mi motiváciou. Nemajú nato žiadne školy, len tvrdo makali na tom aby v živote robili to čo chcú. Ja to čo chcem robiť bez školy asi nemôžem ale verím, že kopec z vás áno.

Neviem prečo zrovna dneska mám takú premýšľaciu náladu :D

Idete si za svojím snom alebo sa bojíte zmeniť stereotypný život? Ste spokojní s tým čo momentálne robíte a ako momentálne žijete?

Ďakujem za komentáre a správy, veľmi ma teší vaša odozva :)

Letiš :-*
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 DyingAngel DyingAngel | 25. ledna 2016 v 13:39 | Reagovat

Wow!
Toto si prekrásne napísala Letiš:-)
Až ma stislo pri srdci... Ja som tiež dlhé roky bojovala s tým, aby som si viac začala veriť a nejako si zvýšila sebavedomie. Vždy si totiž k srdcu vezmem viac to zlé, než to dobré. A to nerobí dobre psychike človeka.
Ešte aj teraz mám chvíle, kedy by som najradšej všetko vzdala, vyprdla sa na sny a zahodila za hlavu drinu, ktorú som na to dlho vynakladala...
...ale potom si poviem, že nejaký idiot alebo zakomplexovaný blbec mi nemôže nabúrať môj život natoľko, aby som zmenila svoje vlastné ja, svoju osobnosť. Povznesiem sa nad ľudskú hlúposť a hľadím si svoje! Riadim sa takým svojím heslom, že sa mám rada, a preto nedovolím, aby ma nejaký hlupák demotivoval, podkopal a zničil...
A preto si názory druhých síce vypočujem, ale racionálne medzi nimi selektujem a nemienim si robiť "ťažkú hlavu" z ľudí, ktorí ma nepoznajú a svoje zlé nálady by si vyvršovali na mne...to je ich problém. A veľa ľudí, myslím, že to tak robí, riešia svoje komplexy na druhých a tým im ničia celkom šťastný a spokojný život...
Takže ťa plne podporujem v tom, čo si napísala! A želám ti, aby sa ti všetky sny splnili, lebo nie je to ľahké ísť si za nimi:-) a neváhať experimentovať! Vždy si poviem, čo by urobilo dobre mne a nie, ako by som tým vyhovela druhým. Pretože každý žijeme svoj život a je krátky, tak netreba váhať a pustiť sa do toho! Tiež som veľký introvert a mám problém s komunikáciou s ľuďmi, ale zas... kto chce, ten si nájde čas a bude ma mať rád takú, aká som. A to iste platí aj u teba:-) Treba sa vyprdnúť na neprajníkov a závistlivcov a užívať života! Každý z nás má na viac, len si treba veriť, a to si krásne napísala;-)

2 Letiš Letiš | E-mail | Web | 25. ledna 2016 v 14:33 | Reagovat

[1]: Vidím, že vieš čítať medzi riadky :) Presne toto som tým myslela a nejako sa mi to nevošlo do celého článku. Je dôležité si uvedomiť, že je to len tvoj život a len na tebe závisí akým smerom sa bude vyvíjať. Si len ty, nikto iný. Preto ak má niekto blbé keci, tak ťa to predsa nevyvedie z miery. Skorej naopak, motivuje ťa to a musíš dokázať, nie jemu. ale hlavne sebe, že nato máš. V tom je potom ten pocit šťastia. Robiť si malé radosti a zároveň makať na tých veľkých :) Život je príliš krátky nato aby sme riešili blbosti. Tiež som nato prišla neskoro, že radšej budem sama, než obklopená falošnými, neprajnými ľuďmi. Ale radšej neskoro než nikdy :)

3 Elizabeth Elizabeth | Web | 25. ledna 2016 v 20:06 | Reagovat

Skvele napísané. :)
Ja som si zvykla nevzdávať sa. Aj teraz: je mi jasné, že momentálne na výšku skrátka nemám. Nestrácam však nádej a verím, že sa na ňu dostanem neskôr. Skrátka ak o niečom snívam, tak si to aj plním. Snažím sa tak, aby sa to dalo čo najlepšie splniť. A ono to postupne ide. :) Popravde neznášam stereotyp. Vždy sa pokúšam aj maličkosťou zmeniť deň. :)

4 Letície Letície | E-mail | Web | 26. ledna 2016 v 9:34 | Reagovat

[3]: Ďakujem! Aj keď neviem z akého dôvodu na ňu nemáš, ísť na vysokú sa dá vždy. A poznám veľa takých. Zväčša tí čo sa na prvýkrát nedostali na vysnenú, rok boli doma a nevzdali to. Čo som si prečítala na tvojom blogu, ťa hľadanie práce a zarobenie peňazí môže motivovať a nasmerovať správnym smerom, kedy sa utvrdíš či je vysoká pre teba dôležitá alebo nie :) Alebo sa dá urobiť kompromis a študovať popri práci :)

5 Executor Executor | E-mail | Web | 19. dubna 2016 v 11:06 | Reagovat

Úprimne, som trochu sklamaný. V úvode píšeš, že si v minulosti neriešila babské problémy, no práve tým- vlasom, tetovaniu, móde- venuješ najväčšiu časť textu. :( Určite máš aj dôležitejšie sny.
Ale tak hej, za cieľmi treba ísť, aj keby to mali byť len pokusy, nikdy nežiť v predstieranom šťastí. V živote ide o proces hľadania dôvery v seba, schopnosti svojho rozumu, ktoré sa tým hádam aj rozširujú.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.