Prosinec 2015

Ako študovať a nezblázniť sa

8. prosince 2015 v 18:37 | Letiš |  Denník
Raz sme hore a raz dole. Toto pravidlo platí vo všetkých sférach bežného žitia a u mňa v poslednej dobe akosi dvojnásobne. Že je toho tento semester nejako veľa, nie je žiadnou novinkou. Ale to, že ma to ako pozitívne mysliacu, vždy vysmiatu osobu položí by ma ani vo sne nenapadlo. To bude aj dôvod mojej neaktivity nielen tu na blogu (tu už sme si zvykli),ale na sieťach všeobecne.
Som zvyknutá mať toho veľa, tak prečo si nenaložiť ešte viac, napríklad voliteľný predmet, chodiť na brigádu, učiť sa, fotiť a popri tom všetkom tráviť čas s rodinou či priateľom. Ja už sa niekedy ani nečudujem, že sa cítím osamelá, (rozumej som osamelá), keď na nikoho ani na nič večne nemám čas. A to je môj problém - čas. Vždy som si hovorila, že na všetko mám čas. Ale čím som staršia a požaduje sa odomňa viac, tým je toho času menej. Letí závratnou rýchlosťou a ja ani neviem kedy skončilo leto už tu sú aj Vianoce. Niekde pri náhodnej chôdzi okolo tv bedne som započula, že nejaká nemenovaná herečka miluje predvianočný a vianočný čas ako čas pokoja. Div, že mi nezabehlo. Neznášam toho hektické obdobie, kedy chcú všetci všetko a najlepšie hneď. Vždy som žila s tým, že nejak bolo a nejako bude a že sa všetko deje tak ako má. Teraz mi to vôbec nejde. Ajkeď som veľmi motivovaná, snaživá a pozitívne mysliaca, vždy ma len tak z ničoho nič zatlačí na hrudi, pomyslím si, koľko toho mám naložené a začnem panikáriť. Na tento stav nie som absolútne zvyknutá. Vždy som stres a všetko okolo zvládala až s podivnou ľahkosťou a pokojom, pretože som vo vnútri vždy vedela, že to vyjde.



Teraz mi ten vnútorný pocit istoty veľmi chýba. Do toho všetkého sa hrnú zo všetkých strán zápočtové písomky, kláti ma choroba, pre ktorú som musela zrušiť a presunúť cez pol roka plánovaný termín na tetovanie, nakupujem Vianočné darčeky a postupne sa psychicky pripravujem na skúškové, kde ma s otvorenou náručou čaká 5 krásnych skúšok (rozumej žiadna dávačka). Popri tom nestíham ani napiecť moje super veg vianočné cukrovinky (aspoň nepriberem tolko :D), nepravidelne sa stravujem, chudnem a v hlave sa mi víria myšlienky, že som zrelá na návštevu psychiatra.
Takže teraz už len dúfam, že všetko naozaj dopadne tak ako má...

PS: Potrebujem kávu s nejakou spriaznenou dušou (smutne pozerám :D)

A čo vy? Ako zvládate stres a ťažké obdobia?

Letiš :-*