Ako sa Letiš k štúdiu veteriny dostala

28. ledna 2015 v 16:22 | Letiš |  Škola
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno malé dievčatko, ktoré milovalo prírodu a hlavne zvieratká. Malo asi tonovú zásobu plyšových koníkov, medvedíkov, psíkov..., bedňu plnú zvieracích postavičiek, zachraňovalo mravce a dážďovky z chodníka a keby na niektoré Vianoce nedostala koňa tak to by asi bola chyba v metrixe.
Ako správne tušíte to malé dievčatko som ja. Od mala som presne nevedela čím chcem byť ale vedela som, že sa to bude týkať zvierat. Minuli ma dievčenské obdobia, kedy každá chcela byť právničkou, letuškou, princeznou alebo modelkou. Bola to buď žokejka, predavačka v zverimexe, chovateľka, farmárka a napokon veterinárka. Ja som vlastne typické dievča nikdy nebola. Na jedny Vianoce som (okrem spomínaného koňa samozrejme :D) dostala moju milovanú tatrovku. Mala som zásobu autíčok, lego a plno postavičiek a hlavne zvieratiek ako inak :D Bol raz tuším pokus darovať mi bábiku či kočík, chvíľku ma to bavilo a potom skončili v prepadlisku dejín.


Jedna foto z praxe, kde sme sa boli "pozrieť" na mliečne nechcené teliatka. Bolo mi ich veľmi ľúto ale na druhú stranu, som sa zasmiala ako ma oblizovali a boli radi za každý kontakt. Týmto ďakujem za super foto spolužiačke Lenke :)


Ako som tak rástla, tak som si začala viac a viac uvedomovať svoju budúcnosť. Najviac asi v deviatej triede, kedy sa všetci rozhodovali kam na strednú. Ani som priveľmi nepremýšľala a voľba bola jasná - veterina alebo gympel. Od strednej veteriny ma veľa ľudí odhováralo, vraj to je hnojárčina, vytieranie kravských zadkov a v konečnom dôsledku nebudem nič, v dnešnom svete veterinári sestričky nepotrebujú a po ďalšie, nedostaneš sa z nej na výšku. Popri nátlaku som ajtak prihlášku poslala a svete div sa vzali ma a dokonca kdesi medzi prvými, ajkeď som nemala bohvieaké výsledky na základke :D Nakoniec som sa však pod nátlakom rozhodla pre gympel, hlavne aj z toho dôvodu, že si naši mysleli, že ma to dovtedy prejde a čo potom s takou strednou. Veru, dala som im za pravdu a tak som sa na štyri roky zavrela do pakárne zvanej gymnázium a usilovne premýšľala čo zo mňa nakoniec bude. Najväčšia sranda natom je, že keď sme si na konci druháku vyberali bloky predmetov, z ktorých budeme maturovať a ktoré nám budú na výške a pri prijímačkách na osoh som ani chvíľku nezaváhala. Najviac ma vždy bavila biológia, o tom žiadna. U chémie som prvé dva ročníky dosť váhala, lebo som si nevedela predstaviť, že sa raz niečo tak hrozné naučím. Ale potom som si povedala, že niet lepšej kombinácie a dala si ju ako výzvu. V treťáku som sa napevno rozhodla, že jediné čo chcem je zvieratám pomáhať a tým pádom ich liečiť. Medicína ma vždy fascinovala, teda znalosť tela, funkcií, disfunkcií, liečby a všetko dokopy. Ale nevedela som si predstaviť byť bežná ľudská lekárka. Pri predstave, že budem na praxi niekde prebaľovať dôchodcov sa mi robilo vždy zle. Celkovo práca s ľudmi mi nie je vôbec blízka. Síce s veterinou budem musieť tiež komunikovať s majiteľmi ale vždy si musím povedať, že to je pre dobro toho zvieraťa a snáď to časom nejako zvládnem..alebo sa prihlásim na nejaký kurz :D

Môj prvý super fonendoskop :)

Takže po zistení, že len veterina a nič iné som si začala hľaďať podklady k prijímačkám, študovať sylaby a proste všetko aby som presne vedela do čoho idem a nemohla povedať, že som o tom netušila. Trošku som sa zhrozila nad náročnosťou predmetov, ale čo ťa nezabije to ťa posilní a pri predstave, že to zvládlo toľko ľudí tak prečo nie ja :) Prihlásila som sa na SOČ-ku, čo je súťaž s odbornou prácou na ľubovoľnú tému. Samozrejme som si vybrala veterinárnu tému a to Choroby a liečba potkanov. Vyhrala som tretie miesto v krajskom kole (čo sa dosť čudujem pri tej mojej rozklepanej obhajobe) a tým pádom som si dosť prilepšila k prijímačkám, už len stačilo dobre dokončiť gympel, rozumej s čo najlepším priemerom a čo najlepšie zmaturovať. Ako prioritu som mala Brno, ako poistku Košice. Veru nechcelo sa mi rok sedieť doma ale zároveň ani kysnúť v Košiciach. Pre istotu som sa prihlásila aj na prípravné kurzy k prijímačkám priamo na VFU. Kurzy ma bavili, vyplnila som voľné soboty, previezla som sa do Brna a zároveň sa dozvedela všetko potrebné k prijímačkám. Nakoniec sa všetko podarilo, prijímačky padli a olala stala som sa študentkou veterinárneho lekárstva v Brne, kde som dodnes a dúfam, že tu vydržím až dokonca (rozumej ešte 4 a pol roka :D).
Je pravda, že mám svoje slabé chvíľky ale musím uznať, že tá škola ma naozaj baví. Len málokto dnes môže povedať, že škola je preň voľným časom a zároveň koníčkom. Že sa neučím lebo musím ale preto, že ma to baví a chcem.
A nebude lepšej odmeny ak sa mi podarí stať sa uznávanou veterinárnou lekárkou, práca ma bude napĺňať a nebudem každé ráno vstávať s odporom. :)

A čo vy? Máte nejaké svoje vysnívané zamestnanie? Študujete školu, ktorá vás naň pripravuje? Alebo chcete robiť niečo úplne iné? Čím ste chceli byť, keď ste boli malí? :)

Letiš

Je to prvý článok do rubriky škola. Chcela som niečím začať a zároveň vám priblížiť prečo ma to baví a čo ma k tomu viedlo. Postupne pridám ďalšie články hlavne na otázku predmetov, praxe a každodennej rutiny študenta VFU. :))
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Puc Puc | 29. ledna 2015 v 13:28 | Reagovat

Páni! Úžasný článek! Skoro popisuješ mě, ale já jsem ještě zaseklá u druhého ročníku na gymplu :D pořád ještě nevím, jestli je veterina pro mě to pravé, takže s články ohledně školy rozhodně nepřestávej :) díky!

2 Elizabeth Elizabeth | Web | 30. ledna 2015 v 19:08 | Reagovat

Skvelý článok. Ak ťa to skutočne baví, tak je to len dobre.

Ja ako malá som tiež bola iná. :D Bavili ma viac autíčka a lego ako bábiky. Ale to tak pomimo. :)

Asi vieš, že študujem sociálno-výchovného pracovníka a môžem povedať takmer to podobné čo ty. Nie, všetky predmety ma nebavia, ale som schopná čítať si poznámky z odborných predmetov ako psychológia, metódy sociálnej práce či pedagogika aj keď nemám skúšanie a poznámky. Teda keď som prestúpila z Humany tak to bol ten najlepší krok, ktorý som mohla urobiť a mám bližšie k výške psychológie. :)

3 Letiš Letiš | E-mail | Web | 31. ledna 2015 v 15:53 | Reagovat

[1]: Ďakujeem! Takéto komenty mňa vždy motivujú. Tak to máš ešte kopec času si to rozmyslieť alebo sa v tom utvrdiť :) Je to ozaj super škola, ale len pre niekoho, kto sa zvládne veľa učiť a zároveň mu nerobí problém krv,smrad kravíny, prasačáky a podobne :D

[2]: Ďakujem! Viem, a veľmi dobre si urobila, že si prestúpila. Sledujem, že sa s teba stáva úplne nový človek :) Veľmi ti držím palce aby ti to s psychológiou vyšlo, viem z minulých rokov, že je tam ťažké sa dostať lebo sa tam hlási veľa ľudí z rôznych škôl. Si ešte len v tretiaku, máš kopec času ale nebolo by odveci si zohnať podklady k prijímačkám aby si bola čo najviac pripravená.. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.