A už som zase tu...

11. března 2011 v 13:05 | Letície |  Denník

Áno čítate správne. Na blogu sa po týždni objavil článok. Síce som bola doma už včera ale bola som tak zamestnaná inými vecami, že som nestihla napísať ani len čiarku o svojom príchode. Tak teda pre tých nezasvätených bola som týžden v nemocnici a upravovali mi môj neposlušný nosík. Tí čo vedia, tak to isto chápu. No tak sa idem vykecať a vyjadriť sa k celkovému priebehu. Vo štvrtok ráno ma prijali do nemocnice a pláne som mala byť už v piatok. Avšakže nastal menší problém, ktorý sa mi nechce veľmi rozpitvávať takže ma preložili na pondelok. Víkend sa dal zvládnuť v spoločnosti môjho drahého, ktorý vážil dlhú cestu za mnou až do Bratislavy a vydržal tam celý víkend a s mojimi rodičmi, ktorý prišli v nedeľu. V pondelok som teda išla na radu.

Zobrali ma o dvanástej, od ôsmej večer som nejedla a od polnoci nepila, takže si viete predstaviť ten pocit. No, ale ja som sa tak tešila, že mi to bolo vlastne jedno. Priviezli ma na predoperačku, zhltla som náladovku a čakala čo bude. O niekoľko minút pre mňa prišiel týpek v zelenom aj s operačným stolom tak som si tam veselo vyskočila a už ma aj viezol dlhou, dlhou chodbou po stranách sa míňali čísla operačných sál. Prišla som do veľkej miestnosti, vyhrávalo tam Fun rádio a motalo veľa ľudí v zelenom. Potom už mi napchali do nosa asi 10 dlhých tyčiniek (bolo to maximálne nepríjemné a asi najbolestivejšie s celej operácie), potom ma sestrička pripojila na tlakomer. Vedľa seba som videla ten prístroj a naskakujúci kardiogram. Asi každých päť minút mi to odmeralo aktuálny tlak a bolo tam veľa iných hodnôt. Ani som nevnímala okolie, ako veľmi ma ten prístroj zaujal. Potom mi sestra pichla kanylu na infúzku (ďalšia velká nepríjemnosť). Čosi mi tam začalo kvapkať a ako sa milý lekári dohodli vytiahla infúziu a do kanyly mi striekla anestézu. Potom sa mi len zatočila hlava, nad nos mi dali kyslíkovú masku a keďže som ten voňavý kyslík cez tie tyčky v noce necítila a musela som dýchať ústami tam som zaspala. Potom som sa prebudla na pooperačke. Mala som nenormálne vysušené pery, ktoré som si neskôr musela celé srhnúť a bolo mi veľmi zle od žalúdka. Tak som sa tam trápila až kým neprišla po mňa sanitárka. Cestu na oddelenie si celú pamätám. Operovali ma od jednej do štvrtej (približne). O piatej už som ležala na izbe s balónikmi na očiach. No to bolo čosi hrozné :-D No a tak to celé priebiehalo. Spánok na chrbte bol mizerný a za celú noc som prespala asi hodinu, kapesníky na krv lietali hore dolu a celá ruka mi tŕpla od kanyly. Na druhý deň už to bolo o čosi lepšie. Nos nekrvácal, chodiť som mohla, jesť som mohla a vlastne mi nič nechýbalo. Návštevu som mala každý deň, takže mi to do štvrtka krásne utieklo. Akurát tie noci po operácii boli niečo hrozné. A tak som teraz doma. Na nose mám niekoľko náplastí a výstuží. Na spodu mám veľa stehov a stále mi z neho vyteká akási neznáma tekutina.
Teraz však prídem k výsledku. Priznám sa, že som očakávala niečo úplne iné. Nos predtým som mala síce docela veľký septum som mala krátke, takže som si na špičku nosa dočiahla jazykom. O to mi ani tak veľmi nešlo. Išlo mi skôr o ľavú dierku, ktorú som mala spadnutú. Chcela som aby mi vytvorili dve súmerné dierky aby som z profilu, z obidvoch strán vyzerala rovnako. Výsledný efekt operácie teda je, že nos mám omnoho menší, užší a septum mi predĺžili čím sa podvihol celý nos. Takže ho mám užší, vyšší a aj dierky sú iné avšak tá ľavá je stále spadnutá. No nič, uvidíme čo mi povedia keď mi budú vyťahovať stehy. Opýtam sa ich nato. Teraz budem vlastne zas týždeň doma. Tak budem mať kopu času pridať sem nejaké čláky. Inak nové v mojom živote nieje nič, možno len na malú zmenu vlasov, ktorú už mnohí okrem vás postrehli. No "nová" sa mi nezdá, lebo je vidieť len na slniečku, hore vidíte prvý pokus farbenia (farbené hennou a nieboli to odrasty ale čierna farba) a druhý pokus už som mala na celej hlave ale je to videť len na slniečku. :-D Fotku hodím potom do Aktualít ;-)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 veruce veruce | Web | 12. března 2011 v 6:51 | Reagovat

Tak koukám, že tohle není nic příjemného. Vzhledem k tvému nadšení se to ale dá zkousnout, jak vidím :)

2 Letície Letície | Web | 12. března 2011 v 9:12 | Reagovat

No veru to nič príjemné nie je. :-D A dúfam, že už ich viac nebude.. To áno, tešila som sa ako malé dieťa ajkeď pravdu povediac ma trošku sklamali :-/

3 Bloody Desiré Bloody Desiré | Web | 14. března 2011 v 15:10 | Reagovat

no to by sem teda prežit nechcela... au už len keď si to čítam mňa to bolí..tak alespoň aby si byla z výsledkem spokojná inač tá bolesť ti byla na nic..

4 Letície Letície | Web | 14. března 2011 v 16:07 | Reagovat

Bolet to nebolí, bolesť byli len tí tyčky. Sice sem si myslela, že to budem mnet už konečne hotové, ale co narobím uvidím co mi reknú v pátek. No ten nos je včil omnoho krajší než byl predtým...šak uvidíš :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.