Únor 2011

Vymením psychiku, Značka: súrne!

28. února 2011 v 20:35 | Letície |  Chyby existencie

Z času na čas sa intenzívne zamýšľam nad svojou osobou. Z času na čas premýšľam prečo som vlastne taká aká som. Veselá a zároveň smutná. Tichá a vo vnúrti tak hlučná. Večne zužovaná pocitmi, ktoré z ničoho nic prídu a ovládnu moju myseľ. Jeden bojuje s druhým a nakoniec je vo mne taký zmätok, že sama neviem čo vlastne chcem. Niekedy to aj samo prejde. Niekedy to vo mne ostane dlho...
Prečo som taká aká som? Zvyky, oblečenie a kopu iných vecí ide zmeniť, ale charakter zmením snáď len keby mi transplantovali mozog. Zas a znova ten istý kolotoč, pocit samoty a nevyužitia. Život pre prítomnosť, zužovaný myšlienkami o tom aká som zlá. Ach, keby to tak všetko išlo zmeniť. Keby som sa dokázala uvoľniť a správať sa k ľudom normálne. Tešiť sa s každodenného života. Áno, kopa ľudí hovorí, že sú na tom horšie a aj im to verím. Ale ani na pohľad ideálny život nie je vždy ideálny. Chcem byť ako každá iná. Tešiť sa, baviť sa, zbaviť sa komplexov a žiť naplno bez týchto čiastkových pocitov, ktoré z môjho tela robia jednu veľkú hubku. Absorbujem do seba veľa informácií, nálad, pocitov a udalostí, avšak opačným smerom to ide veľmi ťažko. Z času na čas nie je iného východiska, ako to dostať zo seba von slzami. Už to začína byť vážne... takže kto sa vymení?

Keď vyjde prvé slniečko

26. února 2011 v 11:53 | Letície |  Priroda
Tak a s prvým slniečkom sme sa vybrali na malú prechádzku. Trochu sa aj oteplilo, zobrali sme psíka a išli sme sa pozrieť za mesto, kde kedysi stávala šibenica. Naskytol sa nám krásny výhľad na krajinu a taktiež som urobila niekoľko fotiek :-)



Moja malá vlasová výbavička

23. února 2011 v 11:56 | Letície |  Vlasy a kozmetika
Asi ste si už poniektorí všimli, že som maniak do vlasov. Kedysi som si vystačila s obyčajným šampónom, rada som ich striedala a obmieňala. Niečo ako kondicionér u mňa nemalo šancu a moje blond vlasy po ramená mi pripadali dosť dlhé a zdravé. Avšak narazila som na fórum Dlouhevlasy.cz a vďaka babám tam a článkom som sa dozvedela že tým čo im spôsobujem trpia, lámu sa a padajú. Na ich rady som prestala farbiť farbami z drogérií, keďže všetky sú agresívne voči vláskom a prenikajú hlboko do ich štruktúry. Výsledkom je síce krásna farba (niekedy možno ani to nie), ale bohužial aj polámné a poničené vlasy. Niektoré ženy nedajú na farbenie dopustiť, pretože majú tak silné a hrubé vlasy že im to dokonca prospieva, avšak mojim jemným chuderkám to len škodí. Našla som cenovo dostupný šampón bez silikónov v drogérii DM, k nemu aj kondicionér, sprej na končeky a hennu. Každý má predsa to svoje, tak nech rastú ;-)

vybavicka

V roku 2011 už nás bude 7 miliárd!!

22. února 2011 v 11:26 | Letície |  Zo sveta
Pozrime sa čo hovoria štatistiky v číslach:

     Od vtedy čo ľudstvo pokorilo morovú epidémiu, čiže niekedy okolo roku 1400 sa náš počet rok od roka rapídne zvyšuje. Najviac ľudí pribudlo za posledných 50 rokov, čiže po druhej svetovej vojne. Štatistiky ukazujú, že každú sekundu sa narodia minimálne dvaja ďalší malý človiečikovia. Taktiež sa zvyšuje priemerný vek, ktorého sa dožívame. Kým v roku 1960 to bolo asi 53 rokov, dnes sa hranica zvýšila až po 69. Ľudia sa čím ďalej tým viac sťahujú z vidieka do miest a tým vznikajú obrovské mestské aglomerácie s počtom niekedy aj 10 miliónov ľudí, čiže dve Slovenská! V roku 1973 boli tieto aglomerácie len 3 - Mexico City, Tokio a New York City, ale dnes je ich až 21. Napríklad v takom Tokiu žije okolo 35 miliónov ľudí a presne toľko má Austrália a Nový Zéland dokopy.
populacia

     Predpokladá sa ,že v budúcnosti bude asi 70% obyvateľstva žiť v mestách. Vyplíva to najmä z toho, že mladí ambiciózny vidiečania sa hrnú za "civilizáciou". Čiže za vzdelaním, prácou a pohodlnejším životom. Avšak títo mladí vidiečania sa do svojej rovnej dedinky navrátia maximálne tak k rodičom na víkend. Tomuto hovoríme sústeďovanie populácie do veľkých miest - urbanizácia.

Zneužitie pohanských symbolov extrémistami

20. února 2011 v 14:03 | Letície |  Kultúry starého sveta

Nie je to síce téma každodenne obkecávaná ale ja mám k tomu čo dodať. Rozprávam o jedincoch, ktorí sa hlásia k ideológii tretej ríše a za svoje životné mottá považujú Wotan Mit Us a hojne používajú symboly starého sveta. Sama vidím, keď má človek na krku kolovrat, keltský kríž či vytetované runy už ho pokladajú za extrémistickú pravicu a ťažko sa vysvetľuje dotyčným ľuďom, že význam týchto dávnovekých symbolov je úplne iný. Tejto tématike som sa chcela nejakú dobu v článkoch venovať. Najskôr objasniť niekoľko extrémistických omylov a neskôr sa pozrieť na skutočné významy symbolov svetových predkresťanských kultúr.

Aj dúha má niekde koniec (6.diel)

18. února 2011 v 19:03 | Letície |  Poviedky

Historické okienko:
Keďže som predchádzajúce časti písala minulý rok, poslednú časť niekedy v októbri tak by nebolo na škodu zopakovať si podstatné časti nášho príbehu. Aneta sa spolu s mamou prisťahovali do Prahy cez letné prázdniny, tesne pred začiatkom nového školského roka. An, mala nastúpiť do tretieho ročníka na českej škole a začleniť sa do nového kolektívu. Niežeby bola škaredá, zlá či nepriateľská. S ľuďmi vcelku dobre vychádzala ak oni dobre vychádzali s ňou. Narodila sa s takzvanou "treťou mozgovou hemisférou". Lekári nedokázali vysvetliť vznik tohto výrastku, ale od mala s ním mala väčšie problémy. Najprv ešte keď nevedela rozprávať vedela čítať myšlienky a predvídať čo sa kto chystá urobiť. Rodičia si mysleli že je natoľko bystrá, avšak skutočnosť bola inde. Niežeby nebola bystrá, okrem svojho nezvyčajného daru dostala do vienka aj inteligenciu, avšak s čítaním myšlienok prišli aj vízie a halucinácie. Aneta sa v škole uchytila vcelku rýchlo. Už prvý deň si našla priateľku Lucii a počas prvého týždňa dostala nové knihy, rozvrh a spoznala sa so zvyškom triedy. Zatiaľ nikto netušil o jej schopnostiach...

duha1


Ako ten čas letí

16. února 2011 v 21:33 | Letície |  Denník
dxvdfd
Môj čas letí a z hodín sa stávajú minúty a z minút sekuny a niekedy mi príde deň strašne krátky. Asi to je tým, že sa stmieva už o piatej, takže mám dojem že deň končí. Každý deň robím teoreticky to isté. Ráno vstanem o siedmej, nachystám sa od ôsmej som v škole niekedy až do tretej. Prídem domov a zistím, že je pol štvrtej. Čo to sa naučím a potom už buď idem na vzduch alebo otvorím knihu. Tak či tak idem zachvíľu domov a spať. A tak deň čo deň dokola. Či je normálny deň alebo víkend. Samozrejme cez víkend namiesto školy spím. V minulosti by ma takýto život unavoval, avšak teraz som iba rada že tie dni tak plynú. Vlastne všetko plynie strašne rýchlo od mojich 15stich narodenín. Nenormálne, zachvíľu mám 17 a ani neviem čo sa od vtedy zmenilo.
Inak na budúci týždeň pripravujem prekvapenie na blogu, keďže máme prázdniny budem tu mať viac času a nájdete tu viacero článkov, plánujem pokračovanie poviedky a ešte čosi naviac :-)

Aktuálne 14.2.´11

14. února 2011 v 18:26 | Letície |  Aktuálne
Čítam:  Silmarillion od Tolkiena

Pracujem na: plánoch na leto

Pozerám: Prípad č.39, Ghost writer

Píšem: nič

Kreslím: učitelka na výtvarke je stále chorá a doma nie je čas

Počúvam: stále to isté, + Ethereal Pandemonium, Concubia Nocte a semtam aj nejaký death metal


Summoning - Our Foes Shall Fall

13. února 2011 v 13:22 | Letície |  Hudba
Tí čo poznajú vedia, tí čo nie tak si to vypočujte a zasnite sa do svojho vnútra a vlastného sveta tak ako ja :-)


Without future

9. února 2011 v 19:18 | Letície |  Chyby existencie
Máj sa neúprosne blíži a ja vôbec neviem akým smerom sa uberať. Vlastne viem, ale čo keď to nevíde?
Som druháčka na gymnáziu a v máji si mám vybrať prídavné predmety a semináre k maturite. Na 90% si vyberám prírodovedný blok bez seminára z fyziky. Od malička je mojím snom byť veterinárkou. Posledných niekoľko mesiacov sa moje sny rútia ako domček z karát. Vybrať si ako maturitné predmety biológiu a chémiu by sa dalo zmáknuť, zmaturovať snáď zmaturujem. Ale čo potom? V československu sú všehovšudy len dve vysoké školy veterinárnej medicíny. Jedna v Brne a jedna v Košiciach. Príjímacie skúšky tvoria 80% bodov zo všetkých. Ale ak spravím skúšky neznamená to že ma zoberú s otvorenou náručou. Tí čo majú priemer 1.0, tí sú vysmiati a berú ich hneď po overení vysvedčení a automaticky dostávajú plný počet bodov. Ale čo tí priemerní ako ja? V týchto dvoch štátoch je minimálne milión študentov v mojom priemere. Možno si hovoríte, že som histerická nána v druhom ročníku. Ale ja si to nemyslím, pretože nemám žiadny iný cieľ. Chcem aby ma práca bavila. Náplňou môjho života sú zvieratá. Malé, veľké, chlpaté aj nechlpaté, nemé stvorenia. Premýšľam nad tým čo ak môj sen padne. Kde sa uplatním? Psychológia? Žurnalistika? Sociológia? Pedagogika? Nie ďakujem! Medicína je ešte jakš takš vhodné riešenie, ale neviem si predstaviť že by som 8 hodín sedela niekde na ambulancii a počúvala dôchodcov ktorým ruplo v krížach, alebo ako psychológ si miešať kávičku a počúvat rozvedené ženské. Neviem si predstaviť, žeby na mňa ľudia denne chrlili svoje problémy, ale ani si neviem predstaviť prácu niekde zavretá vo fabrike či už v kancli alebo za mašinou. Naozaj neviem, mám v sebe veľký zmätok!