Nekomunikatívna víla

12. listopadu 2010 v 14:28 | Letície |  Chyby existencie
víla
V čom spočíva celý môj problém? Mám strach s akejkoľvek komunikácie, samozrejme s výnimkou najbližších, ktorých poznám od mala.
Už ako trojročná som sa bála akokoľvek prejavovať, známy mojich rodičov si začali sťažovať, že ich nezdravím. Tento problém som čiastočne potlačila. Podotýkam, že len čiastočne.
Bod č.1 Komunikácia
Môžem sa akokoľvek snažiť, ale radšej budem v triede sedieť sama v kúte, než aby som zdvihla svoj veľký zadok a šla s niekým kecať. Cez víkendy vonku radšej ticho čuším, než aby som sa smiala na celé kolo, alebo nedajbože vyjadrila svoj názor. Za svojmi názormi si stojím, ale neoponujem iným a radšej si to nechám pre seba. Čo sa týka zdravenia, ak mám niekoho pozdraviť radšej prejdem na druhú stranu ulice a keď už sa premôžem tak kŕčovito poviem ahoj.

Mohla by som poznať veľa ľudí, ale tým že mám nejaký komplex a podvedome si vnucujem, že nepozdravím strácajú záujem. Možno je to dobre a možno aj nie. V mojom živote sa nachádzajú len dve dôležité osoby. Jednou je moja skvelá kamarátka, lepšie povedané sestra. Pri nej strácam všetky zábrany a komplexy, lebo ona pozná moje pocity a vie v čom spočíva môj problém. Avšak tí ostatní to nevedia a ja im to na nos rozhodne vešať nebudem. Možno mám aj strach z toho, že si budú myslieť, že som psychopat. Ďalším prípadom je vybavovanie. Sama nikdy nemôžem ísť nič vybaviť. Či už jednoducho nakúpiť, alebo niekam nedajbože na úrad. Okej, dajme tomu že nákup zvládnem, ale radšej budem hľadať malinový puding celý deň, než aby som podišla k predavačke a opýtala sa jej v ktorom regále sa nachádza. V ostatných inštitúciách je to podobné. Lekár si u mňa získal dôveru. Síce netuší o mojich problémoch, ale jeho prístup je príjemný a ajkeď koktavo a kŕčovito mu vždy poviem v čom je problém. Najhoršie bolo, keď som začiatkom septembra potrebovala brigádu. Išla so mnou kamoška, s vedúcimi predajní veselo kecala a ja som stála ako tvrdé Y. Ani bú ani mé. Viem, že si tým u nikoho nezískam sympatie, ale bohužiaľ s tým nič neurobím. Niekedy takéto jednanie nie je na škodu. Aspoň vidím, ktorý ľudia sa ku mne ako správajú. Tí zasvätení, ktorí ma poznajú už vedia. Som pre každú srandu, ale sama od seba ani náhodov. A tí nezasvätení na mňa len čumia s otvorenou tlamou a zazerajú. Načo sa na všetkých falošne uškliebať? Radšej ostanem nadaľej také psycho, než aby som bola ako ostatné puťky, ktoré poznajú polku mesta a všetky najnovšie drby, môžu si vyberať priateľov a byť všade obľúbení. Je to na nič, oni sú len kreatúry a náhražky. Ja som prosto ja. Síce som zakomplexovaná, ale sama sebou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Bloody Desire Bloody Desire | Web | 13. listopadu 2010 v 9:59 | Reagovat

To tvoje kŕčovité ahoj sedí.Ale ináč co už,že si taká.Každý nemože byt komunikativný.:)Já sem jak kedy.x)

2 Letície Letície | Web | 13. listopadu 2010 v 10:18 | Reagovat

Šak víš jak to funguje semnú...sem dost ťažký prípad :D

3 Bloody Desire Bloody Desire | Web | 13. listopadu 2010 v 19:52 | Reagovat

[2]: No jo poznám ťa už dlúho a vím

4 mato,usmievkat sa nanho mato,usmievkat sa nanho | E-mail | 28. března 2011 v 17:06 | Reagovat

Podla mna su takyto ludia najlepsi lebo fakt niesu falošný a fakt budem radšej ticho sediet ako sa bavit z niekym koho poza chrbat len skaredo ohovaram a mam ciste svedomie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.