Smrť

9. listopadu 2010 v 18:40 | Letície |  Skogen
Asi každý zdravo zmýšľajúci človek sa niekedy zamyslel nad smrťou a svojou existenciou. Každého jedného z nás smrtelníkov zaujíma, čo bude keď príde náš čas.
Smrť je našou súčasťou od doby vzniku vesmíru a sveta. Každý živý tvor má obmedzené bytie. Či už u jednoduchého jednobunkovca alebo muchy, ktorá žije dva dni až po niektoré druhy stromov, ktoré sa môžu dožiť až tisícky rokov. Chcem sa teraz zamerať na nás, ľudí. Priemerný život, každého človeka trvá okolo 60-70 rokov. Niekedy viac, niekedy menej. Záleží to od genetickej preddispozície alebo životného štýlu. Niektorí ľudia si život nevážia a je im jedno čo bude, lebo o tom prosto už nebudú vedieť. Preto sa celý život prepchávajú, drogujú, fajčia a hovoria, že život máme len jeden. Áno, máme, ale prečo si ho nespríjemniť a prežiť ho čo najkrajšie.

Asi každé náboženstvo má vytvorený svoj názor na smrť. Budhisti a hinduisti veria v reikarnáciu a kolobeh duší. Kresťania zas majú nejaké pomyselné nebo a peklo. Čo sa vlastne stane po smrti? Odpoveď nám môže dať takzvaná klinická smrť.
Klinická smrť je obnoviteľný stav, kde zlihá jeden zo životne potrebných orgánov, ale nenastáva odumieranie mozgu. Môže sa stať kedykoľvek, zväčša pri operáciách, nehodách atd. Ľudia svoje prežitky opisujú snom. Niektorí sa ocitli v dlhom čiernom tunele a videli svetlo, iní sa stretli s nežijúcimi príbuznými, plavili sa po rieke alebo sa im premietal celý svoj život a skutky, ktoré ľutujú. Možno naozaj záleží natom, kto čomu verí. Ja osobne nemám nato utvorený názor. Samozrejme sa mi vôbec nepozdáva kresťanské hlásanie existencie pomyselného neba a pekla. Ajtak si kresťania nebo prevzali z germánskej mytologickej Vallhaly a trochu to pozmenili, aby tam mohli ísť všetky dobré duše nielen bojovníci. Skôr by som sa priklonila k reikarnácii alebo životu v inej sfére. Podľa mňa je život na tejto planéte len prípravou na život niekde úplne inde. Niekedy sa zamýšľam aj nad určitými levelmi žitia. Tvrdenia sú všelijaké. Smrť ma sama o sebe dosť desí, ale upokojujem sa že keď zomriem tak o tom už ajtak nebudem vedieť. Možno..kto vie?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bloody Desire Bloody Desire | Web | 9. listopadu 2010 v 18:47 | Reagovat

No já mám také chvílky kedy mňa to uplne desí též,že umreme . Ale na druhej stránke keď sa tak zamyslím kdoví co je po smrti. Ale na nejaké nebo a peklo asi nevjerím . Možno to nebo ,ale peklo?..hmm to asi ne..

2 Talbot Talbot | 17. března 2012 v 21:41 | Reagovat

ja sa smrť veľmi teším

3 Executor Executor | E-mail | Web | 2. července 2015 v 16:59 | Reagovat

Podrobne som popisoval knihy, ktoré rozoberali klinickú smrť - tie od Moodyho. *Srandovný* bol prípad, keď nielenže osoba vedela popísať okolie jej tela, ale jej normálny fyzický zrak jej už dlhé roky neslúžil. //Mark Dzirasa hovoril v jednom videu o cvičení, kedy si človek predstaví vlastný pohreb - aby prehodnotil, čo malo a nemalo zmysel robiť. Myslím, že podobný vhľad možno aj zverejním, keďže sa cítim byť na tom relatívne dobre. Hovorieva sa, že každý strach je len odrazom strachu zo smrti...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.