Aj dúha má niekde koniec (4.diel)

31. října 2010 v 12:07 | Letície |  Poviedky
Zhlboka som sa nadýchla a vyšla som po schodoch ku vchodu Alkatrazu. Periferne som videla niekoľko nepríjemne zazerajúcich tvárí a niekedy aj veľmi smiešne výrazy. V tej chvíly som mala premýšľanie niekde úplne inde, než aby som sa sústredila načo myslia. Moje telo ovládol stres z nového prostredia. Otvorila som dvere. Predomnou sa hemžilo niekoľko desiatok ľudí. Nestihla som si ani poriadne zmapovať okolie a zo zadu na mňa vybafla nejaká baba.
duha1


"Hej! Teba som tu ešte nevidela, si nová však? Áno",neveriacky som sa na ňu pozerala. "Do koľkej ideš?" hľadela na mňa skúmavým pohľadom. "Do tretej, prosímťa nevieš kde tu je riaditeľňa, alebo niečo tomu podobné?", snažila som sa ju nevyľakať a získať z nej potrebné informácie. Prekvapivo som v jej tváry nevidela nechuť ani strach, ale zvedavosť. "Jasné, po schodoch hore na prvom poschodí naľavo, asi ťa šupnú do 3.B majú tam nedostatok študentov". "Okey, vďaka", zdvorilo som poďakovala a snažila sa jej zbaviť, ajkeď som rada, že sú aj taký, ktorý ma sami oslovia. Keby som mala sama niekoho osloviť a opýtať sa na riaditeľňu, radšej by som ju hľadala aj celý deň. "Volám sa Lucie, Lucie Sládková" vyhŕklo z nej na poslednú chvíľu. "Aneta, teší ma". Podala som jej ruku. Lucie vykúzlila na tváry rovnátkový hollywoodsky úsmev "Dúfam, že sa uvidíme". Pokrčila som ramenami a dala jej nejednoznačnú odpoveď. "Uvidíme..."

Pobrala som sa teda hľadať schody. Prechádzala som popri skrinkách a chodby sa pomaly vyprázdňovali. Obišla som nástenku vedľa veľkej jedálne a predomnou sa objavili schody. Ach konečne. Začula som štrngot kľúčov a klopkanie opätkov. Obzrela som sa a videla som štíhlu ženu. Vysokú s vráskatou pretiahnutou tvárov, okuliarmi a havraními vlasami vyčesanými do spony. Také ženské väčšinou behajú v mojich najhorších nočných morách. Ovládol ma strach, ale nedala som to najavo. Z jej výrazu tváre som videla že ma očividne hľadá. "Slečna Aneta Schleimann?", vypadlo s nej po značnej chvíli. "Áno, to som ja", skúmavo som si prezerala jej úzke pery. "Následujte ma prosím!".

Stúpali sme smerom hore po schodoch. Klopkanie jej opätkov vo mne vzbudzovalo strach. Zrazu ma rozbolela hlava. Nie že rozbolela, išla mi priam vybuchnúť. V tej sekunde všetko ztmavlo. Okolie sa zmenilo na neidentifikovateľný priestor plný čierna a dymu. Videla som oči a..jej úzke pery. Stála tam. Jej pohľad bol čoraz neznesiteľnejší.
Precitla som na zemi obliata vodou. Prezeralo si ma asi päť vyľakaných tvárí. Nechápala som čo sa so mnou deje. "Ste v poriadku?", opýtala sa ma jedna z nich. Vyzerala veľmi milo a mlado. "Ehm, no..áno, myslím že áno", vydala som zo seba jemný hlások. Dobre som vedela že to bola opäť jedna z mojich halucinácií, ale oni netušili nič. Pomaly som sa postavila a predomnou sa zjavila ona. Tá ktorá, zato všetko môže. "Určite ste v poriadku?", zasypela. Neodpovedala som, jej pohľad mi naznačil, že mám ísť s ňou.

Opäť to klopkanie. Neznesiteľné klopkanie opätkov. Prvýkrát som chcela vedieť čo sa jej výri hlavou. Akokoľvek som sa snažila nevidela som nič. Išla som, chodba sa mi zdala čoraz nekonečnejšia. To ticho a klopkanie vo mne vzbudzovalo hrôzu. Zastavila sa a hľadala ten správny kľúč vo svojom obrovskom zväzku. Odomykala dvere a moja nervozita sa stupňovala. Vošli sme do vnútra. "Posaďte sa prosím!". Veľmi neisto som podišla k veľkému čiernemu gauču. Miestnosť bola celkom obyčajná. Pár skriní, stôl, kvetináče, počítač a kávovar. "Práve sa nachádzate v mojej kancelárii, ak budete čokoľvek potrebovať vždy ma nájdete tu, alebo o dvere ďalej v zborovni. Oproti mojej kancelárii sa nachádza riaditeľňa. Teraz sa pozrieme na vaše študijné výsledky." Bez slova som sedela a čakala čo sa stane. "Oh, mimochodom volám sa Katarína Suchá". Pousmiala som sa, jej meno k nej výborne padlo. Bolo vidieť, že vie že sa na jej mene každý baví.
Začala sa hrabať v nejakých spisoch. "Tieto záznamy sme dostali z vašej predchádzajúcej školy. Máte tu napísané, že vyučovacím jazykom bola nemčina. Ako dva vedľajšie jazyky ste mali angličtinu a ruštinu. Sedí?," obzerala si ma akokeby som jej zjedla večeru. "Áno, sedí." "Ako vidím s češtinou nemáte žiadny problém, takže aké budú vaše dva ďalšie jazyky?"
"Myslím, že to bude nemčina a ruština". Suchá začala vypisovať dotazníky a iné potrebné záznamy. "V poriadku, myslím že všetko sedí, zaradíme vás do 3.B, majú kombináciu nemčiny a ruštiny, a ešte k tomu aj málo dievčat." Schytila môj záznam, kľúče a vyšli sme von. Potom sme sa pohybovali v labyrintoch Alkatrazu. Zostala stáť na druhom poschodí, pri triede s označením Geografia a tabuľka nad ňou 3.B. Vôbec netuším ako do tejto triedy zajtra trefím. Suchá zaklopala na dvere.

By Letície
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bloody Desire Bloody Desire | Web | 31. října 2010 v 18:00 | Reagovat

Napínavé,ale dobré .. Že Suchá tak sa ríka mojeje mame.. takže si to dobre trefila:D

2 Letície Letície | Web | 31. října 2010 v 18:35 | Reagovat

[Bloody Desire]
Ďakujem, vždycky mam problém vymýšlat priezviska :D

3 veruce veruce | Web | 31. října 2010 v 18:58 | Reagovat

Začíná se tam něco dít, super! Těším se na pokračování :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.